Všeobecné informácie
Oficiálny názov: Slovenská republika (SR)
Dátum vzniku štátu: 1. január 1993
Štátne zriadenie: republika
Politický systém: parlamentná demokracia (150 poslancov volených na 4 roky)
Prezident: Ivan Gašparovič (od r. 2004), volený na 5 rokov
Predseda vlády: Robert Fico (od r. 2006)
Štátne symboly: štátny znak, vlajka, pečať a hymna „Nad Tatrou sa blýska“

Členstvo v medzinárodných organizáciách: EÚ (od 1. mája 2004), NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN, WHO, INTERPOL atď.
Medzinárodné kódy: SK, SVK, čiarový kód 858
Rozloha: 49 035 km2
Poloha: Stredná Európa (17° až 22° v.z.d., 47° až 49° s.z.š.)
Stred a sever krajiny je hornatý (Karpatský oblúk), pre juh a východ sú
typické nížiny (dôležité poľnohospodárske oblasti). Najvýznamnejšia
slovenská rieka Dunaj spája hlavné mesto SR Bratislavu s dvoma hlavnými
mestami susedných štátov - Viedňou a Budapešťou.
Čas: stredoeurópsky čas (+ 1 hod. od GMT) letný čas od marca do novembra je + 2 hod. od GMT
Nadmorská výška: najvyšší bod Gerlachovský štít (2655 m.n.m.), najnižší bod rieka Bodrog (95 m.n.m.).
Podnebie: Mierne klimatické
pásmo, striedajú sa štyri ročné obdobia, priemerná teplota v zime -2°C
(najchladnejší mesiac január, najchladnejšia oblasť Vysoké Tatry), v
lete 21°C (najteplejšie mesiace júl a august, najteplejšia oblasť
Podunajská nížina). V niektorých pohoriach sa drží sneh priemerne 130
dní v roku.
Hranice so susednými štátmi: Maďarsko (679 km), Poľsko (597,5 km), Česká republika (265 km), Rakúsko (127,2 km), Ukrajina (98 km)
Územnosprávne členenie: 8
samosprávnych krajov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky,
Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický), 79 okresov, 138 miest,
2891 obcí (vrátane miest)
Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov k 31.12.2005)
Počet obyvateľov: 5 389 180 (z toho 51,5 % žien) k 31.12.2005
Hustota zaľudnenia: 110/km2
Štátny jazyk: slovenský
Národnostné zloženie obyvateľstva: národnosť slovenská (85,8%), maďarská (9,7%), rómska (1,7%), česká (0,8%), rusínska, ukrajinská, nemecká, poľská a iné (2%)
Náboženstvo:
- veriaci približne 84,1%, z toho:
rímskokatolíci (68,9%), evanjelici (6,9%), gréckokatolíci (4,1%), reformovaní kresťania (2%), ostatní (2,2%)
- iné, nezistené 2,2%
- bez vyznania približne 13,7%
Mena: slovenská koruna (ISO kód SKK, lokálna skratka Sk), 1 Sk=100 halierov, od 1.1. 2009 by sa malo začať používať EURO
Štátne sviatky (sú zároveň dňami pracovného pokoja):
1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
5. júl - Sviatok sv. Cyrila a Metoda
29. august - Výročie SNP
1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja:
6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj - Sviatok práce
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
15. september - Sedembolestná Panna Mária
1. november - Sviatok všetkých svätých
24. december - Štedrý večer
25. december - Prvý sviatok vianočný
26. december - Druhý sviatok vianočný
Hospodárske informácie
Ekonomika Slovenska sa považuje za jednu z najrýchlejšie rastúcich trhových ekonomík v strednej Európe.
Od roku 1989 prechádza významnými zmenami, ktorých cieľom bol najprv
prechod z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Ďalšie početné reformy (zdravotníctva, dôchodkového systému, daňová)
majú za cieľ zlepšovať hospodársku situáciu krajiny.
| Vybrané makroekonomické ukazovatele |
Rok 2006 |
| HDP v stálych cenách |
1 275,254 mld. Sk |
| Medziročná zmena HDP |
8,3 % |
| Miera nezamestnanosti |
9,4 % |
| Medziročná miera inflácie (CPI) |
4,2 % |
| Vývoz |
1 239, 359 mld. Sk |
| Dovoz |
1 330, 986 mld. Sk |
| Saldo obchodnej bilancie |
-91, 627 mld. Sk |
| Priemerná mesačná nominálna mzda |
18 761,- Sk |
Zdroj: NBS, ŠÚ SR
Vďaka niekorým reformám rastie
konkurencieschopnosť Slovenska voči iným krajinám Európskej únie,
ktorej je od 1.5.2004 členom. Aj to je dôvod, prečo láka stále viac zahraničných investícií. Investorov zaujíma aj 19%-ná rovná daň, lacná a kvalitná pracovná sila.
V najbližších rokoch sa očakáva vstup medzi krajiny Schengenskej dohody a od 1.1.2009 sa má začať aj na Slovensku používať jednotná európska mena EURO.
V rámci krajiny sú výrazné rozdiely,
čo sa týka ekonomického rozvoja. Zatiaľ čo najrozvinutejšie regióny ako
Bratislava mierne prevyšujú európsky priemer, tie zaostalejšie - najmä
východ - zápasia s viacerými problémami.
V minulosti, počas obdobia Rakúsko-Uhorskej
monarchie, bolo Slovensko jedným z najvyspelejších regiónov Uhorska -
najmä v 18. storočí, keď vďaka ťažbe drahých kovov zažívali svoj zlatý
vek stredoslovenské banské mestá.
Na prevažnej väčšine územia však bolo dominujúcim odvetvím poľnohospodárstvo.
Proces industrializácie začal v 20. storočí. V rámci československého
centrálne plánovaného hospodárstva sa na Slovensku sústreďoval ťažký,
najmä zbrojný priemysel.
Po prechode na trhovú ekonomiku sa mení aj štruktúra hospodárstva a stále väčší podiel tvoria služby.
V súčasnosti sú najväčšími podnikmi na Slovensku automobilka Volkswagen Slovakia Bratislava, rafinéria Slovnaft Bratislava a oceliarska spoločnosť U.S. Steel Košice.
Prílev zahraničných investícií potvrdzuje príchod dvoch ďalších
automobilových fabrík - Kia Motors Slovakia pri Žiline a PSA Peugeot
Citroen v Trnave. Na Slovensku sú už úspešne udomácnené medzinárodné
obchodné reťazce ako napríklad Tesco alebo Ikea a prichádzajú stále
ďalšie.
Hlavnými zahraničnými partnermi Slovenska sú (podľa údajov MH SR za rok 2006):
Pre dovoz: Nemecko, ČR, Rusko a tiež Taliansko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Francúzsko
Pre vývoz: Nemecko, ČR a tiež Rakúsko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko, Francúzsko
Približne 75% zahraničného obchodu sa realizuje v rámci EÚ.
Zdroj: Asseco Slovakia
História Slovenska
Územie
Slovenska bolo osídlené už od najstarších dôb. Postupne sa tu rozvíjali
viaceré kultúry, ktoré v 4. storočí pred Kr. zasiahla expanzia Keltov a na prelome letopočtov germánsko-rímske súperenie. V dobe sťahovania národov sem začali prichádzať prví slovanskí obyvatelia.
Po Samovej ríši v polovici 7. storočia, ktorej centrálnu časť tvorilo
územie Slovenska, a Nitrianskom kniežatstve na začiatku 9. storočia, tu
vznikla v roku 833 Veľkomoravská ríša - prvý spoločný
štát predkov Čechov a Slovákov. Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10.
storočia pohltili územie Slovenska staromaďarské kmene a územie
Slovenska s jeho obyvateľmi sa na dlhé tisícročie stalo súčasťou
uhorského štátu.
Uhorský štát po prvých storočiach
vnútorného zápasu medzi šľachtou a panovníkom sa postupne skonsolidoval
a i na dnešnom Slovensku prišlo k hospodárskemu rozmachu. Rozvíjali sa banské mestá, obchodné centrá a na území dnešnej Bratislavy bola v roku 1467 založená i prvá univerzita na Slovensku - Academia Istropolitana.
Po vpáde Turkov do strednej Európy sa v Uhorsku stali panovníckym rodom
Habsburgovia, ktorí tu vládli do roku 1918. Z pohľadu slovenského
národa bolo zlomovým predovšetkým 19. storočie, v
ktorom po prvýkrát Slováci sformulovali svoj vlastný politický program.
Sľubný rozmach národného hnutia ochromilo rakúsko - maďarské vyrovnanie
v roku 1867 a nadchádzajúce obdobie maďarizácie,
ktoré trvalo plných 50 rokov. Až prvá svetová vojna zaktivizovala
protirakúsko-uhorský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1918 vyhlásením
deklarácie o spojení slovenského národa s českým národom do jedného
celku - Československej republiky.
V roku 1939 pod vplyvom medzinárodných udalostí na Slovensku vznikol samostatný Slovenský štát, avšak po skončení druhej svetovej vojny bolo Československo znovu obnovené. Rozhodujúcu moc v ňom postupne získala komunistická strana a až tzv.nežnou revolúciou v novembri 1989
prišlo k zvrhnutiu komunistickej diktatúry. Demokratická spoločnosť
vyplavila na povrch viacero problémov, ktoré mali za následok rozpad
spoločného štátu Čechov a Slovákov a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. januára 1993). Od mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie.
|