work, agency, hotely, loď, riečne lode, zaoceánske, recruitment, employ, práca na lodi, kuchár, čašník, chyžná, au payr, agentura, práca v zahraničí, slovakia, Your partner in international recruitment. Recruitment agency in Slovak

VIDEO
Michal LEHOCKÝ
Marta DERNEROVÁ
Martin JÁNOŠÍK
Denisa PETRIGÁČOVÁ
Bibiana KAŠPRÁKOVÁ
Eva JASENČÁKOVÁ
Radoslav ŠTURMAN
Peter BRIJA
Martin KUPČOV

Michal LEHOCKÝ

Odkedy pracujete na lodi? Na akých lodiach ste pracovali a na akej pozícii?

Na lodi pracujem presne od 4. 1. 2004.
Pracoval som na lodiach:

• COSTA MARINA (assistant waiter, waiter)
• MS DEUTSCHLAND (chef de rang)
• CARNIVAL GLORY (banqueting team supervisor)
• MV BOUNDER (deck/engine trainig)
• MS AMADEA (head waiter, assistant maitre d´)
• MS MINERVA (assistant maitre d´)

Čo pozitívne vnímate na tejto práci na lodi? Čo Vám loď do života dala?

Pred 5 rokmi by som odpovedal - jednoznačne spoznávať svet, stretnúť nových priateľov a zbierať skúsenosti. Dnes odpoviem - jednoznačne zárobok a využitie profesionálnych skúseností ziskaných na lodi.

Čo by ste zmenili na lodi, ak by to bolo vo Vašej moci?

Je stále veľa vecí, ktoré sa dajú alebo by sa mali zmeniť, ale myslím, že by som zmenil to, aby na lodiach pracovali skutoční profesionáli, aby sa na loď nedostal niekto, kto nemá o gastronómii ani poňatie.

Akých kolegov a nadriadených ste mali?

Je to individuálne, pracoval som na malých lodiach s posádkou od 150 do 300 crew, kde sme boli všetci ako jedna rodina a pracoval som na lodi, kde bolo 1 700 crew (pomiešaných 90 národností) a tam je to ako v menšom meste. Na nadriadených som mal väčšinou šťastie, najmä na lodi COSTA MARINA, kde všetci boli skutoční profesionáli. Stalo sa mi aj, že som narazil na totálne neprofesionálny manažment, ktorý bol skazený od vrchu až po spodok, ale nadriadených si pred nalodením nevyberiete.

Ako vyzeral Váš pracovný deň?

Myslím, že je to takmer všade rovnaké - 6:00 budíček, raňajky, voľno, obed, voľno, večera, voľno. Dôležité je sledovať pracovný rozvrh, ktorý je vypracovaný na celú plavbu a podľa toho sa riadite, ale 90 % je to všade to isté, pracuje sa 10-12 hodín
7 dní v týždni.
Ako supervisor som pracoval viac hodín denne, aby fungovalo všetko ako má a bolo všetko v poriadku.

Čo je základom preto, aby človek dosiahol úspech v pracovnej kariére?

Verím, že nám bola daná slobodná vôľa a sila, aby sme robili rozhodnutia kvôli jedinej príčine, aby sa veci uskutočnili. Verím, že v skutočnosti dostávame od života to, čo životu dávame. Verím, že dobré veci sa stávajú tým, ktorí sú ochotní vynaložiť úsilie a cvičiť sa v disciplíne a obetujú potrebné osobné a profesionálne veci. Tiež som zistil, že tieto činy majú následky a čím viac dobrých vecí robím – hoci ťažkou prácou – tým viac úspechu zažívam. Život podporuje oddaných. Nie všetkým nám bolo dané byť študentmi na A+, ale všetkým nám bolo dané pracovať tvrdšie než ktokoľvek iný na tom, čo máme radi.

Čo Vám pomáhalo zvládnuť to na lodi ďaleko od domova?

Dobrí priatelia, kolegovia, pevná vôľa, motivácia, ciele, sny, plány. Aj keď sa mi za domovom cnelo, vždy som si povedal, že nič nie je také ťažké, aby sa to nedalo zvládnuť a že keď chcem, dokážem všetko a tak mi to rýchlo ubiehalo.

Aké jazyky najčastejšie využívate na lodi?

Najčastejšie využívam na lodi nemecký jazyk, popri ňom anglický. Samozrejme podľa toho, aká je posádka a akí sú pasažieri. No nestratím sa ani s ruským jazykom a polštinou.

Čo by ste odporúčali našim klientom, ktorí sa chystajú alebo rozhodujú vyskúšať prácu na lodi?

Trpezlivosť a hlavne veriť sám sebe, vyburcovať sa na maximum a ísť pevne za svojím cieľom. Uchádzači by mali naozaj vedieť (byť 100% rozhodnutí) čo chcú v živote robiť a nielen niečo vyskúšať. Odporúčam im, aby sa nikdy nevzdávali, nech to bude akokoľvek ťažké.
Na Slovensku existuje množstvo agentúr, ktoré sprostredkúvajú prácu do zahraničia a práce na námorné výletné lode.
Mám skúsenosti s tromi agentúrami a až na jeden prípad som bol veľmi spokojný. Chcel by som sa týmto poďakovať agentúre Concordia za profesionálny a diplomatický prístup k práci, precíznosť a trpezlivosť.
Myslím, že Concordia má dobré zloženie a silnú tímovú spoluprácu, čoho dôkazom je úspešné umiestňovanie uchádzačov.
V dnešnej dobe ľudia neveria agentúram, no agentúru Concordia môžem len vrele odporúčať. Pomohla mi viackrát a pevne verím,  že jej služby ešte využijem. 

Marta DERNEROVÁ

Čo Vám loď do života priniesla? Čo pokladáte za pozitívum práce na lodi?

Od svojich 19-tich rokov som pracovala už na 5-tich lodiach. Zo začiatku to pre mňa nebolo jednoduché. Ale práve tento odlišný „letný“ (na lode chodím iba počas školských prázdnin) spôsob života mi dal okrem úžasného zlepšenia sa v angličtine aj pocit zodpovednosti za mnou odvedenú prácu a prekonávanie samej seba. Pocit finančnej slobody a nezávislosti. Videla som miesta v Európe, kam by som sa normálne nedostala. Spoznala som mnoho nových ľudí a našla veľa kamarátov. Zistila som, že ak si človek myslí, že už je vyčerpaný a už nevládze, tak ešte stále vládze ak musí :o). V housekeepingu som sa naučila dosť dobre upratovať, čo si teraz cenia moji spolubývajúci a hádam to ocení môj budúci manžel :o). V bare a reštaurácii som sa naučila, že nohy raz prestanú bolieť aj napriek tomu, že máte pocit nekonečnej bolesti :o). A jasné že peniaze. Po niekoľkých skúsenostiach s rôznymi prácami a brigádami som tento spôsob zárobku našla ako mne najviac vyhovujúci, nakoľko som študentkou dennej formy štúdia VŠ. Síce z toho pre mňa vyplýva, že nemám typické leto plné oddychu a leňošenia, ale stojí to za to. Ku koncu kontraktu sa vždy smejem, že si idem odýchnuť zasa späť k štúdiu. Najlepšie je, že na lodi človek nemá skoro žiadne výdavky bez toho, aby sa nejako veľmi obmedzoval. Výplata ide pekne do banky na Slovensko a na nejaké nákupy či drink peniažky vychádzajú z tringeltov.

Ako na Vás pôsobí medzinárodný kolektív? Dokážete stále pracovať na zdokonaľovaní sa v jazyku?

Doteraz som pracovala len v medzinárodnom tíme. Stane sa, že niekde je viac slovákov pokope a logicky z toho vychádza, že voľný čas trávia zväčša spolu. Ja som si našla veľmi veľa známych a o niektorých ľuďoch môžem hovoriť aj ako o kamarátoch, s ktorými som dodnes v kontakte. Beriem to ako veľmi zaujímavú skúsenosť v poznávaní iných národností, poprípade iných (veľakrát) odlišných kultúr.
Anglický jazyk som sa v škole učila približne od svojich siedmych rokov a v 19-tich som mala pocit, že mám angličtinu celkom slušnú. „Prebudila“ ma realita na lodi, keď som musela komunikovať s kolegmi o veciach týkajúcich sa práce, kedy mi už vedomosti typu: „Where is the train station please“, veľmi nepomohli. Hneď po prvom kontrakte som si uvedomila, že čo sa týka anglického jazyka, som sa zlepšila hlavne v schopnosti vysvetliť inými slovami, čo chcem povedať, ak mi v tom momente nenapadne to správne odborné slovíčko. Môžem povedať, že každým kontraktom sa v angličtine zlepšujem. Je to hlavne tým, že okrem komunikácie s pasažiermi aj členovia posádky spolu komunikujú v angličtine. A dokonca k dobru veci je, ak aj ľudia z tej istej krajiny medzi sebou počas pracovnej doby komunikujú v angličtine. Predchádza sa tým možným nedorozumeniam a je to aj fér, hlavne ak je v tíme väčšina ľudí z jednej krajiny a iba jeden z krajiny inej.

Akých pasažierov mávate? Stala sa Vám nejaká vtipná príhoda s pasažierom?

Doteraz som pracovala na lodiach len s anglicky hovoriacimi pasažiermi, teda s američanmi a angličanmi. Mala som s nimi len príjemné skúsenosti. Veľakrát sa stalo, že v menších mestečkách sme sa stretli niekde vonku v bare a naša komunikácia nebola obmedzená len na prácu. Je známe, že zo Slovenska emigrovalo veľa ľudí za „veľkú mláku“ a stávalo sa, že priamo oni, alebo ich potomkovia hovoriaci po slovensky sa objavili na lodi. Ak takáto situácia nastala, vždy nás na to niekto upozornil kvôli tomu, aby sme si ako posádka dávali pozor na to, čo hovoríme. Nestalo sa to konkrétne mne, ale jednému kolegovi, že emigrovaný slovák bol práve pri ňom, keď nahlas rozmýšľaľ kto to asi tak z nich môže byť. Stál priamo oproti nemu a s úsmevom na tvári v slovenčine odpovedal, že je to on. Bolo to úsmevné hlavne preto, že kolega sa mierne zahanbil.

Mohli by ste nám opísať Vaše bývanie na lodi a ako trávite voľný čas?

Ja som si vyskúšala bývanie na kabíne sama, s jedným a aj s dvoma spolubývajúcimi. Myslím, že optimálne bolo, keď som bývala na izbe so spolubývajúcou, nakoľko som spoločenská. Kabíny sú dosť malé. Ak sme boli obidve na izbe (čo sa nestávalo často z dôvodu odlišného pracovného času) smiali sme sa, že ak sa jedna z nás pohybuje v priestore, tak druhá musí byť v posteli :o). V každej kabíne je štandardne televízor, kúpelňa a WC. Nábytok je dobre rozmiestnený a na dané pomery je tam celkom dosť odkladacieho priestoru. Príjemná je spoločná miestnosť pre posádku, tzv. Crew mess. Odohrávajú sa tam párty, dá sa tam pozrieť film a porozprávať sa.
Voľný čas :o) :o) :o). No tak to záleží od toho, aký je plán plavenia sa a v akom departmente človek pracuje. Každopádne vždy ak je možnosť, tak sa snažím vyraziť do mesta a vidieť niečo z krajín, cez ktoré prechádzame. Niekedy je aj možnosť zúčastniť sa výletov, ktoré absolvujú pasažieri, ak je to v mojom voľnom čase. Na každej lodi čo, som zatiaľ bola, sme mali ako posádka povolený čas, kedy sme mohli ísť do sauny, jacusi alebo fitnesscentra na palube. Najviac voľného času som ale asi trávila už v spomínanom crew mess alebo niekde vonku s kamarátmi.

Ako vyzerá Váš pracovný deň? Dá sa práca na lodi zvládnuť, keď ju vykonávate niekoľko mesiacov v roku?

Zvládať pracovné tempo bolo pre mňa zo začiatku náročné, ale zo skúsenosti viem, že telo si dokáže zvyknúť takmer na všetko. Robilo mi problémy skoré vstávania. No zvykla som si na to už natoľko, že už ani doma nevyspávam. Ako časníčka v reštaurácii som vstávala takmer stále okolo šiestej a o pol siedmej sme začínali. Pol hodinku sme mali na pripravenie raňajok, ktoré začínali o siedmej a trvali do pol deviatej. Potom sme nastierali stoly na obed. Prestávku medzi raňajkami a obedom sme mali asi hodinku. Potom bol znova check-in na obed. Polhodina určená na prípravu krčahov s vodou na stoly, masla, pripravenie bufetu (ak je obed v štýle buetu)...Ono je to na každej lodi trocha iné. Niekde je čisto bufetový obed, alebo šalátový bufet a servírované hlavné jedlo a dezert. Po servise a nastieraní stolov na večeru vychádza trocha dlhšia pauza 3-4 hodinky. A večer znova check-in (polhodina pred servisom). Dve hodiny servis a cca do desiatej večer príprava reštaurácie na raňajky. A či sa to dá zvládnuť??? No jasné že sa dá!!! Všetko sa dá, ak človek chce. Ak má túto prácu rád a je dostatočne motivovaný, tak určite :o)

Čo Vás motivuje, aby ste túto prácu zvládli?

Už spomínané prekonávanie samej seba. Vždy sa rada učím niečo nové a všetko sa snažím robiť najlepšie ako viem. Riadim sa heslom: „Radšej sa desaťkrát opýtaj, ako niečo pokaz!!!“ Či už to bola práca v housekeepingu, reštaurácii alebo v bare. Baví ma práca s ľuďmi a hlavne taká práca, pri ktorej cítim spätnú odozvu. Uznanie a pochvala či už od šéfa alebo pasažierov je pre mňa veľmi naplňujúce. A samozrejme v neposlednom rade sú to peniaze :o).

Čo by ste odkázali naším klientom, ktorí by prácu na lodi chceli vyskúšať?

Ak si chcete vyskúšať zaujímavú prácu, byť každý deň v inom meste, zlepšiť ovládanie cudzieho jazyka, vyskúšať trocha netradičný spôsob života, spoznať veľa nových ľudí, nabrať hodnotné skúsenosti do života a slušne si zarobiť, tak hor sa do toho :o)

Martin JÁNOŠÍK

Prečo si chcel ísť na loď? Čo Ťa k tomu viedlo?

Niekto sníva o autách, niekto o veľkej výhre a ja som veľmi dlho sníval o tom, že raz pôjdem pracovať na loď. Ťahala ma predstava, že spoznám nové miesta i nových ľudí,  keďže veľmi rád cestujem a samozrejme samotná predstava plavenia sa.

Ako si sa dostal k našej agentúre?

Kontaktovala ma jedna moja bývalá kolegyňa, s ktorou som rok predtým pracoval ako animátor v Grécku, ktorá už v tom čase bola zaregistrovaná vo vašej agentúre a čakala už len na nástup na loď.

Odkedy pracuješ na lodi a v akej pozícii si začal?

Po absolvovaní pohovoru priamo v agentúre som začal na pozícii čašníka, keďže som ako čašník, barman mal už šesť ročnú prax. Keď som už bol na lodi koncom marca 2006 a po dvojtýždňovej príprave a upratovaní lode pre hostí ma hotel manager zaradil ihneď do baru, bol to pre mňa veľký šok, ale zároveň aj dobrá správa, pretože človek pracujúci v bare má najväčší kontakt s hosťami a to ma posunulo o veľký kus aj po jazykovej stránke.

Čo robíš teraz na lodi?

Moja prvá sezóna 2006 bola pre mňa veľkým prínosom, pretože väčšinu sezóny som strávil v bare, ale vyskúšal som si samozrejme aj prácu v reštaurácii a dokonca aj ako housekeeper,  takže som mal  prehľad o všetkých departmentoch na lodi. Na ďalšiu sezónu som dostal šancu ukázať sa ako „maitre`d“, myslím si, že túto pozíciu som si dokázal obhájiť, a preto sa neskôr firma rozhodla, a posunula ma na post „hotel managera“. Na tejto pozícii som sezónu aj dokončil.

Bolo ťažké vypracovať sa takto?

Myslím, že keby to bolo ľahké, nebolo by to zaslúžené. Pre mňa veľmi dobrá škola do budúcnosti, často som sa učil žiaľ na vlastných chybách a zároveň som mal veľa šťastia, nakoľko som  pracoval medzi skvelým tímom ľudí, na ktorých som sa mohol kedykoľvek spoľahnúť. O tom, či si túto pozíciu zaslúžim, rozhodne moje ďalšie pôsobenie vo firme.

Mohol by si opísať, ako vyzerá tvoj deň na lodi?

Myslím, že žiadny hotel manager nemôže povedať, že mal normálny deň, čo mi na jednu stranu vyhovuje, pretože nemám stereotyp,  ale vie to byť i poriadna záťaž.
Takže ráno začínam striedaním night auditu, urobím kontrolu, či je všetko v poriadku, čaká ma administratíva, príprava jedálneho lístka, neustále som v kontakte s pasažiermi, samozrejme kontrola personálu a neočakávané technické problémy, ktorých nikdy nie je dosť, a niekoľko ďalších vecí, ktoré sa nedajú zhrnúť, vždy to záleží od situácie. Poobede, ak treba idem na súrne nákupy potravín alebo chýbajúcich vecí, neskôr ma čaká konzultácia s tour managerom o programe na ďalší deň, príprava na večeru a na večerný program. Po večernom programe, ktorý má zväčša koniec okolo 23:00, sa blíži čas na spánok a prípravu na ďalší zaujímavý deň.

Čo by si zmenil na lodi, ak by to bolo v tvojej moci?

Je veľa vecí, ktoré by sa dali zmeniť, sám neviem, či by to bolo možné i keby to bolo v mojej moci. Je dôležité sa prispôsobiť a pracovať s tým, čo máme………vždy si treba vedieť poradiť a nájsť vhodné riešenie, pretože niekedy sa stane situácia, ktorú je nutné ihneď vyriešiť a na to je tam skvelý tím a hotel managera. Sú neoddeliteľnou súčasťou, sám by som teda nezmenil asi nič, ale s pomocou kolektívu by sa to určite dalo. Snáď, ak by sa dal vylepšiť technický stav lode ;o)

Čo sa Ti na lodi páči, čo Ti loď priniesla?

Priniesla mi hlavne veľa nových a hodnotných skúseností v pracovnej oblasti, ale aj v poznaní národností a hlavne veľa nových a dobrých priateľov.

Tešíš sa na ďalšiu sezónu?

Áno, samozrejme,  už začína byť čas, kedy mi to všetko začína chýbať a mám chuť do toho zase „skočiť“.

Čo by si odkázal našim klientom?

Snáď len... skúste a neoľutujete a keď neskúsite, tak potom ľutovať budete a ten, kto neskúsi, tak nevie.

Denisa PETRIGÁČOVÁ / MS Saxonia

Aký si mala rok? Ako ti dopadla posledná sezóna?
Minulý rok alebo posledná sezóna bola celkom iná ako som si predstavovala a naplánovala, začala sa s nalodením v Japonsku na zaoceánsku loď MS Amadea. Ako obvykle, ked prídete na loď dajú Vám pracovné oblečenie, ukážu Vašu kajutu a ide sa pracovať. Keďže som bola doteraz na riečnej lodi, zmena bola v podstate len vo veľkosti lode, ináč práca je ako na iných lodiach. Nastúpila som v bare, bolo to v celku zaujímavé, už len more je samo o sebe zaujímavé, stáli sme vo Vietname , Malayzii, Indii, Singapure a v Dubaji sa moja cesta skončila, pretože ma zasiahla morská nemoc a na odporúčanie lodnej lekárky ma poslali domov.
Asi po týždni som nastúpila na riečnu loď, ktorú mi sprostredkovala naša agentúra, bola to MS Saxonia, kde som pracovala zvyšok sezóny. Sezóna dopadla vcelku dobre, lebo som postúpila v pozícií.

Koľko rokov pracuješ na lodi?
Teraz to je tri sezóny /takže tri roky/  a 4 mesiace.

Pre ktoré firmy si doteraz pracovala?
GaP Cruise, Luxemburg
A-Rosa flusschiff GmbH, Chur
Sea Chefs Consulting, Limassol

Čo ťa viedlo k tomu , aby si šla na loď?
Raz v lete pred pár rokmi som bola v Bratislave u kamarátky a prechádzali sme sa popri Dunaji, kde zhodou okolností stála riečna loď, vyzerala veľmi pekne, obzerali sme si ju z brehu a ja som povedala kamoške, že tiež by som chcela skúsiť na takej lodi pracovať, už to bolo aj populárne, keďže som vedela o agentúre Concordia - priamo v našom meste Poprad, ktorá sprostredkuváva túto prácu, tak po príchode som sa zaregistrovala a už sa to začalo, drží ma to doteraz a ešte stále pracujem na riečnej lodi.

V akej pozícií robíš a v akej si začala?
Začínala som ako čašníčka v bare, potom čašníčka v reštaurácií, postúpila som na pozíciu asistenta Maitre D´ a posledná moja pracovná pozícia bola Maitre D´hotel.

Mohla by si nám popísať tvoju prácu a tvoj deň na lodi?
Deň sa začína obyčajne ráno alebo skoro ráno, pretože raňajky začínajú o 7 alebo 7.30 hod.,takže treba dohliadnuť na to, či je všetko pripravené ako má byť a skontrolovať to. Raňajky trvajú dve hodiny pre hostí, potom treba reštauráciu upratať a pripraviť na obed. V mojej pracovnej náplni je aj objednávka jedál na obed a večeru /po raňajkách/ , prípadne špeciálne požiadavky, diéty, ktore preberám s šéfkuchárom. Tak doobeda Vám zbehne ani sa nenazdáte. Medzitým sa otvára bar, u nás to bolo o 10.hod, ten patrí aj do mojej zodpovednosti, v prípade objednávky alebo iných vecí to konzultujem s barmanom.
Po otvorení reštauračných dverí na obed privítam všetkých hostí vo dverách s pozdravom, úsmevom, prípadne nejakou otázkou, ako sa dnes majú a zaprajem im dobrú chuť. Po skončení obedu čašníci prestrú reštauráciu na večeru a keď je všetko pripravené, každý si može oddýchuť. Zvyčajne poobede si možem dovoliť oddychovať, alebo dať si pauzu. Okolo piatej alebo podľa toho, kedy začína večera, sa pripravím znovu do práce a idem do reštaurácie,  skontrolujem všetky prestreté stoly, či niečo nechýba. Pred obedom aj večerou spoločne prejdeme menu /jedálny lístok/ s čašníkmi, aby každý vedel, čo prinesie hosťovi na tanieri, ak sú nejake otázky alebo problémy, ktoré sa vyskytli počas dňa, krátko si ich povieme a večera sa može začať.
Večera začína ako na obed, po otvorení znovu privítam hostí, zaželám im dobrú chuť a pomáham čašníkom alebo nápojárom ak je to nevyhnutné, občas sa vyskytnú problémy hostí, niekto je nespokojný, že si to jedlo neobjednal, alebo mu to nechuti a pod, na vyriešenie toho som tu ja ako Maitre D´. Vačšinou obsluhujem kapitánsky stôl, kde sedí okrem kapitána manager hotela,  pracovníci cestovnej kancelárie a pod. Dôležitá je spolupráca s šefkuchárom, aby všetko klapalo. Po večeri sa zdržiavam v bare, kde sa rozprávam s hosťami, ako prežili deň, prípadne čo sa im páčilo alebo čo je zaujímavé na lodi ako sú spokojní a pod., ak máme program alebo akciu  večer v bare, tiež pomáham aby bol každý načas obslúžený, potom zvyknem písať pracovný plán na ďalší deň pre reštauráciu, kto ako pracuje a aké má povinnosti. Keď je reštaurácia pripravená  na raňajky, prejdem ju a tým sa končí pracovný deň.

Možeš ísť aj von z lode ?
Samozrejme je to možné, na začiatku sezóny keď je nový team a ešte nie je taký zohratý, tak je toho voľného času menej, ak však  spolupráca funguje, na čom mám veľký podiel ja, pretože utužujem a motivujem svojich čašníkov, samozrejme každý z nich sa musí na tom podieľať, potom práca ide veselo a máme aj viac voľného času, čo si každý praje.

Čo by si zmenila na lodi, keby to bolo v tvojej moci?
Na tých lodiach, kde som ja bola, nie je všetko vždy rovnaké, veľa záleží od managera hotela, potom sa to všetko odvíja tým smerom ako si to on želá, niektoré lode majú lepšie a niektoré lode zastaralejšie podmienky pre crew, keďže riečne lode sú tak povediac rodinnejšie, lebo všetci sa máme možnosť spoznať počas sezony. Naposledy som nebola nadšená z ohodnotenia jednotlivých pozícií na lodi, pretože všetci sme zarábali rovnako, okrem tých ktorí maju vyššie pozície, podľa mňa nie je to dobré, pretože motivácia sa stráca a potom veľa (hlavne čašníkov a barmanov) odchádza a nájdu si zaujímavšie platenú prácu na inej lodi. Taktiež ak niekto už vykonáva vyššiu pozíciu, ste za niečo zodpovedný, kladú sa na Vás vyššie nároky, mali by ste mať aj samostatnú kajutu, pretože máte na to právo, na mnohých lodiach je to tak /riečnych/. I keď strávite vačšinu času v práci ako aj ja. Máme spoločné priestory pre crew na lodi, kde som nebola častým návštevníkom, pretože ak sa tam stretnú piati fajčiari, ktorí začnú fajčiť, tak ja nemám záujem ako nefajčiar sedieť v dymovej clone. Možno by pomohlo aj jedeň deň voľna v týždni, pretože máte celý deň pre seba a tým načerpete novú energiu  a máte zase chuť pracovať ďalej, i keď mnohí sme zvyknutí na to, že po 3-4 mesiacoch máme dovolenku a potom znova na 3-4 mesiace. Je dobré aj dávať odmeny za najlepšieho pracovníka mesiaca a pod /tiež je to na niektorých lodiach/, je to takisto motivácia.

Čo Ti dala loď do života?
Naučiť sa zdieľal malý priestor pre seba, byť ešte tolerantnejší voči druhým, vychádzať aj v zložitých situáciách priateľsky a naučiť sa ich riešit pozitívne ak sa to dá, pretože ste niekoľko mesiacov spoločne rôzne národnosti na lodi a každý človek je sám o sebe iný a ak mi niekto nieje sympatický, nemožem sa s ním nerozprávať, pretože pracujeme spolu a nepríde miesto neho niekto iný, iba ak sám neodíde alebo ho nevyhodia z lode, ak poruší bežné pravidlá. Myslím, že každý zistí svoje hranice trpezlivosti a čoho je schopný, ak nemá na blízku pomoc, ako rodičov a pod., vačšinou sa musíte spoliehať samy na seba. Človek si potom váži veľa vecí, ktoré si možno predtým neuvedomoval a berie život zodpovednejšie a reálnejšie, tam nikto za Vás nič neurobí a ak to nespravíte, musíte to aj tak len vy spraviť. Potom ste na seba hrdý.

Chcela by si ešte isť na loď?
Na túto otázku som po prvom kontrakte odpovedala – nikdy v živote – a teraz začnem štvrtú sezónu

Čo by si odkázala našim klientom?
Treba vyskúšať, pretože až tam zistíte, či je to práca pre Vás, či chcete spoznávať nové krajiny, národnosti, zažijete veľa pekných, ale aj smutných chvíľ, zdokonalíte sa v cudzom jazyku, nájdete si priateľov po celom svete, možno ich aj navštívite a možno si nájde vytúženú lásku, a pritom si aj zarobíte, takže odporúčam vyskúšať, nebudete ľutovať, je to tiež takpovediac škola života.
 

Bibiana KAŠPRÁKOVÁ / MS Maxim Gorkiy:

Ďakujem za milú návštevu. Som rada, že nás nikdy neobídeš, keď si doma na dovolenke. Ako sa ti darí?
Veľmi dobre, ďakujem.

Ako oddychuješ ako tráviš voľný čas doma?
Pravdu? O.K. Ráno neskoro vstávam, potom nerobím nič ... a už je večer.

Ktorý kontrakt Ťa teraz čaká?
Tuším, že 10.

Čo ťa stále drží na tejto práci na lodi?
Stále sa zvyšujúci plat! ale nie ... aj to samozrejme ... no predovšetkým veľmi dobrí ľudia, príjemná atmosféra, celkom milí hostia, super kolegovia, šéf atď. A krásy našej planéty!!!

Pridané 4.8.2008

Ahoj! Kedy si sa vrátila z lode? Ktorý to bol pre Teba kontrakt? Na akej lodi si bola teraz a predtým?
Bol to môj druhý kontrakt na MS Maxim Gorkiy. Vrátila som sa 27. 11. 2004.

Čo by si zmenila na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
Pasažierov (niektorí by mohli byť trošku mladší...).
Sprchy, sociálky a možno aj kajuty pre nás „poddaných“.

Čo Ti loď dala?
Obrovské životné skúsenosti, ktoré Ti nikto nikdy nevezme. Nových priateľov. Krásne spomienky na nádherné miesta na zemeguli. A samozrejme materiálnu istotu.

Aké máš plány do budúcna?
Neviem!!! Ale na 100 % som si istá, že život ako kočovník, ktorý si nesie svoj domov v kufri, ma dlho baviť nebude...

Čo by si odkázala našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
Verte si a buďte priebojní! Funguje to ako v prírode (slabší jedinci nemajú šancu preraziť). Makajte na sebe a hlavne na cudzom jazyku. A ono to klapne. Ale na druhej strane, nečakajte pečené holuby..., lebo život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme!

Páčilo sa ti na lodi? Prečo si chcela ísť na loď?
Aj áno, aj nie... Prečo? Vidieť celý svet „len tak“, tak to je asi ten naj... dôvod. (A v neposlednom rade sa aj materiálne zabezpečiť, aby sa dal „ten svet“ aj vychutnávať)!

Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
Predstavy sú vždy iné ako samotná realita. Podmienky na bývanie som si ale predstavovala lepšie, no človek si zvykne na všetko.

Čo si robila na lodi? Koľko hodín denne si robila? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
V nočnom bare a v priemere 10 až 12 hodín. Vždy, keď sme boli v prístave, som sa snažila využiť možnosť ísť na pevninu. Ináč je človek rád, keď si môže pospať.

Aká bola Tvoja kabína, strava?
Bývali sme po dvoch. Bez okien, pod hladinou vody. Skôr pre nenáročných. Sprchy, WC spoločné, na chodbách.
Strava: starali sa o nás. No asi im skôr išlo o kvantitu ako o kvalitu. Varili často, no... pre úplne nenáročných... Zadarmo, prečo nie..., (veď sme Slováci)=>neberte to vážne.

Eva JASENČÁKOVÁ / ASTOR, AROSA MIA & STELLA

Chcela by som sa Ťa spýtať, prečo si chcela ísť na loď?
K práci na lodi ma priviedla vidina lepšieho finančného príjmu. No už pri prvej skúsenosti som prišla na to, že to nebude také ľahké, nakoľko znalosť cudzieho jazyka bolo nutná. Tak som začala svoje znalosti zdokonaľovať. Vyplatilo sa. Vďaka agentúre CONCORDIA som mohla vycestovať za prácou v zahraničí a začať zarábať peniaze.

Čo si očakávala od lode? Splnili sa Ti očakávania?
Keďže som ešte na lodi nepracovala, moje očakávania nemali konkrétnu podobu. Prvé pocity na lodi boli zmiešané. Mala som pocit, že takéto veľké množstvo nových informácií nie je možné prijať v takom krátkom čase. Každodenné pracovné povinnosti sa striedali s chvíľkami rýchlo ubiehajúceho voľna, ktoré som maximálne využila spoznávaním zaujímavých, a zároveň tak rozdielnych krajín sveta. Práca na lodi mi priniesla možnosť zakotviť v prístavoch turisticky atraktívnych miest, ktoré by som inak určite v mojom živote nenavštívila.

Čo berieš ako najväčšie pozitívum, teda čo Ti loď vniesla do života a čo naopak je negatívom, ktoré by si rada zmenila, ak by to bolo v Tvojich silách?
Zdokonalenie sa v cudzom jazyku beriem ako moje najväčšie pozitívum, čo mi loď vniesla do života. Samozrejme, že by som klamala, keby som medzi pozitíva nezaradila možnosť slušného zárobku a v neposlednom rade aj spoznanie nových ľudí rozličných národností a krajín sveta. Naopak za negatívum považujem dlhodobé odlúčenie od rodiny a priateľov, ako aj od normálneho života na pevnine.

Ktorý kontrakt na lodi Ťa čaká?
Môj prvý kontrakt bol na zaoceánskej lodi MS ASTOR spoločnosti TRANSOCEANS TOURS. V tomto čase sa plavím so švajčiarskou spoločnosťou AROSA na riečnych lodiach striedavo na Dunaji a na Rhone naprieč Francúzskom.

Môžeš mi, prosím, stručne opísať Tvoj deň na lodi?
Myslím si, že neprezradím nič nové, keď poviem, že na lodi je to zaujímavé, že vlastne každý deň je pracovný. Začínam ho raňajkami a nástupom do práce. Doobeda vo funkcii chyžná – Cabin Stewardess si splním všetky moje pracovné povinnosti, ktoré mi boli pridelené. Nasleduje obed a po obede pokračujem v práci. Potom prichádza na rad voľno, ktoré využijem podľa chuti a nálady. Po oddychu sa opäť venujem pracovnej činnosti až do ukončenia pracovnej doby. A nakoniec nastupuje na rad dlho očakávané voľno až do rána nasledujúceho, ako ináč, pracovného dňa.

Čo by si odkázala našim klientom?
Nechcem tu niekomu vnucovať nejaké moje múdre slová. Ale predsa by som Vašim klientom niečo odkázala. Práca na lodi si vyžaduje poriadny kus odvahy, fyzických síl, veľký kus sebazaprenia, bojovnosti a kúsoček šťastia.

Radoslav ŠTURMAN / ASTOR, COSTA MARINA

Prečo si chcel ísť na loď?
Pretože som chcel pracovať v zahraničí a práca na lodi ma láka. Je to dobrodružstvo a, samozrejme, kto by nechcel cestovať po svete?

Páčilo sa Ti na lodi? Prečo?
No povedz, komu by sa na lodi nepáčilo? Ako som povedal, cestuješ po svete, spoznávaš krajiny, do ktorých by som určite sám od seba nešiel. Človek si nájde nových priateľov z celého sveta, a to tak ako aj v okruhu kolegov, tak aj v okruhu hostí a na zážitky, ktoré zažiješ nezabudneš, a to mi ver!

Čo sa Ti nepáčilo? Zmenil by si niečo na lodi?
Áno, boli momenty, kedy by som zmenil najradšej aj názov lode, ale v skutočnosti a po profesionálnej úrovni nie. Možno trochu by som zmenil spôsob komunikácie nadriadeného s podriadeným, ale povedzme si rovno, je to tak všade a istým spôsobom každý šéf musí klásť maximálny nárok na svojho zamestnanca, inak sa to nedá.

Dá sa zvládnuť práca 6 mesiacov vkuse, každý deň v týždni?
Jednoznačne áno, každý, kto chce pracovať na lodi si musí uvedomiť, že to je prechádzka rajom ani dovolenka, tam sa maká, a to poriadne. Sú dni, keď nevieš, či máš plakať alebo smiať sa a dôležitý je jazyk a chuť, potom už zvládnete tých 6 mesiacov bez problémov.

Bola práca veľmi náročná?
Prvých pár týždňov áno, ale zvyknete si na istý pracovný stereotyp, a potom to už ide skvele. Pozrite sa na to tak, dnes nemáte nič zadarmo a každá práca (najmä v zahraničí) je patrične ohodnotená a výška mzdy je závislá od druhu a náročnosti práce, alebo sa mýlim?

Mohol by si nám popísať prácu v reštaurácii? Čo bolo tvojou náplňou práce?
Každý čašník alebo pomocník čašníka po príchode na loď začína pracovať v samoobslužnom bufete, kde je jeho náplňou len ramovanie a základná obsluha. Časom sa dostanete pracovať do reštaurácie, a tam je to už svetové. Staráte sa o čistotu pracoviska a spolupracujete na servise spolu s čašníkom, spoznáte aj hostí, oni Vás napríklad volajú menom a vytvárate si priateľské podmienky na postup v práci na pozíciu čašník, potom už máte vlastné pracovisko a spokojnosť hostí je zrkadlom Vašej práce.

Kde ste sa plavili? Mohol si navštíviť prístavné mestá vo svojom voľnom čase?
Určite Vám aj fotografie povedia mnoho, ale ja som stihol spoznať všetky významné (zväčša po historickej stránke) mestá v celej Európe, a nielen raz. Spoznal som časť Afriky, ale pre mňa osobne bola najkrajšia Brazília a Amazonka.

Keď ste boli na mori, mali ste možnosti využitia voľného času? (Bar?)
Samozrejme, ba dokonca sa o nás aj starali, pripravovali nám divadlá, letné kiná, športové podujatia, kiná, diskotéky a iné párty, alebo ste sa mohli ísť niekde zašiť a mali ste svoj vlastný svet.

Môžeš porovnať lode ASTOR a COSTA MARINA? Ktorá bola náročnejšia?
Podľa mňa sú všetky lode rovnaké, len sú iné spôsoby práce, iné pracovné nasadenia, ale musím podotknúť, že záleží aj od ľudí, s ktorými pracujete. A lode ako také sa nedajú tak porovnávať v globale, to musí proste človek skúsiť na vlastnej koži. Neexistuje zlá alebo dobrá loď.

Určite každého zaujíma vybavenie kabín pre personál. Ako je to s mailovaním, plávaním, či cvičením na lodi?
Kabínky sú štandardného typu, t. j. na izbách ste v priemere po troch a máte tam všetko pre základnú potrebu života na lodi, ale sú lode, kde máte na izbách videá, televízory a iné. Už asi ani neexistuje loď bez možnosti využitia internetu, je to už samozrejmé. Po práci a po záverečných hodinách pre hostí sa robia bazén party, alebo si skočíte do fitneska, či do solárka, a keď je pekne, tak sa môžete ísť opaľovať na crew deck a pozerať sa na šíre more, proste pohoda.

Boli ste veľká slovenská partia, ako ste spolu vychádzali? A vzťah s inými národnosťami?
Nemám nacistické predsudky a priatelil som sa s každým bez ohľadu na národnosť a so Slovákmi je predsa super, niekedy sa povadíte, potom si pomôžete, a keď si tam nájdete partiu, ako ja, tak na nich nezabudnete. A takých kamarátov, akých som našiel ja, už nechcem stratiť. Týmto chcem spomenúť haluškárov – Džana, Feri Paračka, Matej Kovařik, Erik Ruttkay a iných.

Priniesol si si krásne fotografie. Nečudujem sa, že sa Ti Amazonka páčila najviac. Čo bolo pre Teba to „naj“?
Amazonka je sama o sebe krásna. Bolo tam mnoho kmeňov domorodcov, nádherná džungľa a vôbec, to treba navštíviť a chcel by som sa tam ešte vrátiť.

Vidím všetkých chlapcov v uniforme s červenými šatkami – takto ste obsluhovali? (na fotke zľava: Rado, Vlado, Erik, Maťo a Csaba)
No, kto by sa nechcel odfotiť s Marylin Monroe? Lebo ja áno. Bolo to pred americkou večerou a máme americké uniformy. Bolo to na lodi ASTOR a ostatní sú kolegovia Slováci.

A čo tá „talianska výstroj“?
To je talianska večera na lodi COSTA MARINA, mali sme talianske zástery, čo okrem jedálnička vytvorilo dobrú atmosféru, ale aby nebolo málo, tak sme spievali „O lansa Mio“ spolu aj s hosťami.

Tu vidím prilbu s parohami? To bola tiež špeciálna večera?
Tu som spolu s kamarátom Kristianom Pfisterom a je to spomienka na nórsku večeru. Obsluhovali sme ako vikingovia.

Ak sa nemýlim, toto je loď SANTA MARIA od Colombusa? Kde ste ju stretli?
Bolo to na Madeire, je to najozaj replika Colombusovej lode a robia sa na nej plavby pre turistov.

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí práve dočítali toto interview s Tebou?
Tak na začiatok chcem pozdraviť svojich haluškárov a hlavnú halušku, Miss Haluška 2002 Džanu Janikovú a pozdravujem všetkých, ktorí ma poznajú. A tým, čo uvažujú o práci na lodiach takéhoto formátu, tak len toľko, že to musia brať vážne a za chyby a ľahkovážnosť sa platí. I napriek tomu prajem všetkým veľa úspechov, odhodlanosti a v neposlednom rade trpezlivosti a trochu aj šťastia, to nezaškodí. S pozdravom

Rado

Ďakujem pekne Radovi za úprimné odpovede a čas, ktorý trávil s nami!

Peter BRIJA / MS Maxim Gorkiy:

Ahoj! Kedy si sa vrátil z lode? Ktorý to bol pre Teba kontrakt? Na akej lodi si bol teraz a predtým?
Druhý kontrakt na MS Maxim Gorkiy. Vrátil som sa 27. 11. 2004.

Páčilo sa ti na lodi? Prečo si chcel ísť na loď?
Bolo veľmi pekne. Som bol sestrou motivovaný. Chcel som spoznávať nových ľudí, svet vidieť a mať dobrý JOB. Taký super štart do života!!!

Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
Bolo mi reálne vysvetlené, čo ma čaká, v agency. Takže nič zvláštne som neočakával.

Čo si robil na lodi? Koľko hodín denne si robil? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
V roku 2003 som bol čašník v bare. Cca 8 hodín, ale podarilo sa mi robiť aj 2 hodiny denne. Tento rok 2004 som bol Bartender, práca cca 7-9 hodín. Moja práca: staral som sa o chod baru, príprava nápojov.

Čo by si zmenil na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
Mohla by byť mladšia alebo som sa ja mohol skôr narodiť. Radšej by som tam menil ľudí, sem tam bola cítiť závisť.

Čo Ti loď dala?
Spoznal som super ľudí. Nabral som nové skúsenosti. Zdokonalil som sa v jazyku. A viem, že keď som tam už raz bol, tak teraz mám veľké šance pracovať skoro všade. Prax je dôležitá.

Aké máš plány do budúcna?
Pracovať, zdokonaľovať sa , niekam to dotiahnuť. „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“

Čo by si odkázal našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
V prvom rade nebáť sa. A pýtať sa na všetko, aj keď dvakrát.

Aká bola Tvoja kabína, strava?
Kabína bola po rekonštrukcii, takže bola pekná, čistá. ??Akurát bola trochu zima. Nebol tam regulátor klimatizácie. ??

Martin KUPČOV / MS ASTOR:

Páčilo sa ti na lodi?
Celkom hej, ale najkrajšie a najlepšie som sa mal po práci.

Čo bolo pre Teba najťažšie?
Najťažší bol začiatok, nevedel som čo a ako to mám robiť, nevedel som, kde čo je, to bolo naozaj strašné.

Kde si trávil voľný čas?
Popravde, tak najskôr vo svojej posteli, neskôr v bare s priateľkou, ktorú som si tam našiel a nakoniec v jej posteli.

Ako si vychádzal s inými národnosťami?
Nemal som žiadne problémy s ostatnými i keď tam bolo veľa Maďarov, ale dá sa povedať, že s Maďarmi som vychádzal lepšie ako s niektorými Slovákmi, čo ma aj trochu trápilo.

Mal si voľný čas, aby si navštívil mestá a krajiny, po ktorých ste sa plavili? Kde sa Ti najviac páčilo?
Ako kedy, zo začiatku nie, lebo som bol hotový a spal som vo svojej posteli a potom neskôr, keď moja priateľka robila a ja som mal voľno, tak som aj vyšiel von, ináč, dá sa skoro v každom prístave vyjsť na 2 - 3 hodiny.

Aké to bolo s platom? Bol si spokojný s tringeltom?
Ja si nesťažujem, keď si človek zoberie, že popri plate ešte uvidí svet, spozná nových ľudí a zdokonalí sa v jazykoch, tak tých peňazí aj po prvom kontrakte je dosť: až - až.

Chcel by si ísť späť na loď? Prečo a na akú?
Však veď idem! Prečo? Nechcem byť len na Slovensku! To je jedno na akú!

Zdá sa Ti táto práca veľmi ťažká?
Či je ťažká, no videl som veľa ľudí odchádzať, no dosť ich aj zostalo. Keď mám hovoriť za seba, tak je ťažká, ale dá sa vydržať!