Názov krajiny:
Aktuálny čas
VANCOUVER CANADA
|
Kanada |
| Rozloha: |
9 976 139 km2 |
| Počet obyvateľov: |
33 390 141 (2007) |
| Štátne zriadenie: |
konštitučná monarchia, člen Commonwealthu |
| Geografická poloha: |
Severná Amerika. |
| Časové pásmo: |
Slovensko -5 až - 9 hod. |
| Podnebie: |
klimatické podmienky sú vďaka obrovskej rozlohe krajiny veľmi
rozmanité, na najvzdialenejšom severe a na arktickom súostroví je drsné
polárne podnebie (priemerné ročné teploty od 0 do – 2°C a zrážky do 200
mm). Zvyšok krajiny je v miernom pásme s veľkými teplotnými rozdielmi v
lete a v zime
Aktuálne počasie vo svete |
| Hlavné mesto: |
Ottawa |
| Mena: |
kanadský dolár (CAD) |
| Jazyky: |
angličtina, francúzština – oba úradné |
| Správne členenie: |
10 provincií a 3 teritóriá |
| Národnost. zloženie: |
Angličania (28%), Francúzi (23%), Škóti, Íri, Nemci, Taliani, Ukrajinci, Číňania |
| Náboženstvo: |
katolíci (43%), protestanti (23%) vrátane anglikánov a baptistov |
| Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo SR v Kanade:
Rideau Terrace K1M2A1,
Ottawa, Canada (Kanada)
Tel.: +1 613 749 4442
Fax: +1 613 749 4989
E-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovým automatom, musíte mať zapnutý Javascript pre jeho zobrazenie
Web: www.ottawa.mfa.sk
Veľvyslanectvo Kanady vo Viedni /len víza
Canadian Embassy-Consular Section
Laurenzberg 2
Wien (Viedeň)
Österreich (Rakúsko)
Tel.: +43 531 38 3000 |
| Víza a doklady: |
Slovensko má s Kanadou zavedený jednostranný vízový režim. Občania
Slovenskej republiky potrebujú pri ceste do Kanady víza. Základné
informácie o možnosti získania kanadského víza dostanú v Kancelárii
kanadského veľvyslanectva v Bratislave, adresa: Carlton Courtyard &
Savoy Buildings, Mostová 2, 811 02 Bratislava, tel.: 02/5920 4031; o
vízum je však potrebné požiadať na Veľvyslanectve Kanady vo Viedni,
adresa Laurenzerberg 2, A-1010 Vienna, Austria; tel.
++43-1-531-38-3000, fax: ++43-1-531-38-3321. Jednorazové vízum stojí
75,- CAD, viacrázové 150,- CAD.
Ministerstvo zahraničných vecí SR |
Dejiny:
Francúzski a anglickí osadníci v
priebehu 16. storočia vytvorili na východnom pobreží Kanady Nové
Francúzsko a Nové Anglicko, ktoré boli ekonomicky závislé od obchodu s
kožušinami a politicky od svojich materských krajín. Európska rivalita
materských mocností nevyhnutne viedla aj k rivalite v novom svete a v
roku 1759 po vojenských stretoch a páde Quebecu bola podpísaná Parížska
zmluva, ktorá priznala všetky francúzske dŕžavy na dnešnom kanadskom
území Angličanom, s výnimkou ostrovov St. Pierre a Miquelon. Po
vyhlásení nezávislosti USA v roku 1776 mnohí Británii lojálni občania
utiekli na sever. Zvýšený počet anglicky hovoriacich obyvateľov na
území dnešnej Kanady viedol k vytvoreniu Hornej Kanady (terajšie
Ontário) a Dolnej Kanady (terajší Quebec). V roku 1838 boli obe tieto
kolónie zjednotené vytvoriac tak Provinciu Kanada (v jazyku indiánskeho
kmeňa Mikmakov „Kanata“ znamenala „dedina“) s vlastnou vládou a
minimálnou mierou autonómie v rámci Britského impéria. 1. júla 1867
boli Dolná Kanada, Horná Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick
zjednotené Zákonom o britskej Severnej Amerike, čím vzniklo Domínium
Kanady. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku Kanady a za hlavný
štátny sviatok. Politický systém bol vytvorený podľa vzoru britského
parlamentného systému a existuje dodnes. Vznik nových provincií a
rozširovanie Kanady šlo paralelne so silnejúcou imigračnou vlnou
vrcholiacou v roku 1913. V roku 1982 podpísala Kanada s britskou
korunou Ústavný zákon, ktorým sa stala aj formálne nezávislým štátom s
právom vykonávať zmeny vo vlastnej ústave. Druhá polovica 20. storočia
pre Kanadu znamenala aj opätovné otvorenie otázky jej národnej jednoty.
Pretrvávajúca nespokojnosť s postavením Quebecu v rámci kanadskej
konfederácie viedla k radikalizmu niektorých frankofónnych skupín
obyvateľstva a násilným prejavom podpory osamostatnenia Quebecu. V roku
1968 bol z iniciatívy jedného z najznámejších a najpopulárnejších
kanadských predsedov vlád P.E. Trudeaua prijatý Zákon o bilingvizme,
ktorý uzákonil angličtinu a francúzštinu ako dva rovnocenné oficiálne
jazyky Kanady. Spolu s osamostatňovaním od Veľkej Británie sa Kanada
stávala aj sebavedomejším hráčom na medzinárodnej scéne. Stala sa
silným podporovateľom OSN a mnohostrannosť sa stala hlavnou črtou jej
zahraničnej politiky. Angažovanie v mierotvorných operáciách sa stalo
jadrom aktivít Kanady vo svete. Ako jediná krajina na svete sa
zúčastnila takmer všetkých.
Musíte vidieť:
Ottawu, Montreal, Toronto,
Québec, Thousand Islands – národný park v povodí rieky sv.Vavrinca;
Niagarské vodopády (Niagara Falls), Park dinosaurov (Brooks)
Ako cestovať:
www.zajazdy.zoznam.sk, www.letenky.zoznam.sk, www.sacka.sk
Bezpečnost. riziká:
Kanada je, okrem
niektorých častí veľkých miest s väčším počtom prisťahovalcov z krajín
tretieho sveta, pomerne bezpečná krajina s nízkou mierou kriminality.
Zdravotníctvo:
Lekárske ošetrenie a všetky služby súvisiace so zdravotným zabezpečením
sú na poistnom základe. Lekári sú dostupní 24 hodín denne, ale treba sa
preukázať zdravotným poistením. Cena liekov a ošetrenia je v niektorých
prípadoch niekoľkonásobne vyššia ako v SR. Osoby, ktoré si v Kanade
nehradia nemocenské poistenie a nemajú tzv. zdravotný preukaz (health
card), sú povinné hradiť poplatky za ošetrenie a lieky v hotovosti.
Tieto poplatky sú v prípade nepoistených pacientov niekedy viacnásobne
vyššie ako tie, ktoré lekári účtujú poistencom. Nepoistení pacienti sú
navyše nútení veľmi dlho čakať na ošetrenie, pretože lekári dávajú
prednosť poisteným pacientom. Toto pochopiteľne neplatí v prípade
vážneho ochorenia alebo úrazu.
Doprava:
V krajine je kvalitná železničná doprava.
Cena cestovného lístka 1. triedy na trati Ottawa - Toronto - Ottawa je
približne 240,- CAD, čo je 2/3 až polovica leteckého prepravného (v
závislosti od druhu letenky). Jedna cesta vlakom trvá 4 hodiny.
Cestovné za autobus na trati Ottawa – Toronto - Ottawa je asi 80,- CAD
a na trati Ottawa – Montreal - Ottawa približne 40,- CAD. Vo všetkých
väčších mestách je kvalitná taxislužba. Automobily
požičiava množstvo domácich aj medzinárodných spoločností, napr. Avis,
Hertz atď. Cena na deň sa pohybuje od 40 do 50 CAD na 200 - 250 km,
každý ďalší kilometer stojí 0,10 až 0,15 CAD, poistku a pohonné hmoty
hradí zákazník. Čerpanie pohonných hmôt sa realizuje prostredníctvom
čerpacích kariet u významných spoločností (SHELL, ESSO, Petro Canada a
pod.). Cena benzínu je približne 0,80 až 0,90 CAD za liter. Každé
motorové vozidlo musí byť poistené. Poistenie býva pre prisťahovalcov
do Kanady dosť vysoké (100 CAD a viac), pretože kanadské poisťovne
neuznávajú vodičskú skúsenosť zo zahraničia a cudzinca posudzujú ako
nového šoféra.
Všeobecné pravidlá platné v cestnej
premávke: pripútanie vodiča bezpečnostnými pásmi je povinné v celej
Kanade, okrem provincie Alberta. Je zakázané inštalovať a používať
detektor radaru, zabočiť vľavo na križovatke s červeným svetelným
znamením je prípustné v prípade, že je voľná vozovka (toto neplatí v
provincii Quebec), odbočiť doprava pri červenom svetle je zakázané len
v Montreale. Vozidlá v oboch smeroch sú povinné zastaviť, ak žltý
školský autobus (School bus) zastavil a signalizuje vystupovanie alebo
nastupovanie detí do autobusu, signál sa dáva značkou „STOP“.
Internet: (.ca)
www.slovaktoronto.com, www.slovakmontreal.com
Komunikácia:
Orange (áno), T-mobile (áno)