Ako bolo...


REÁLNE ZÁŽITKY o ktoré sa s Vami podelili členovia našej posádky!

Za niekoľko rokov sme pre vás pripravili zaujímave rozhovory s členmi posádky riečnych aj zaoceánskych lodí.

Neváhajte si prečítať príbehy reálnych ľudí, ktorí prezradili pozitívne aj negatívne veci zo svojho súkromia :-)

Otázky pri Interview sú kladené členom posádky tak, aby reálne opísali ich život na lodi, vrátane ich osobného vnímania a postrehov. Nakoľko každý z nás je iný a vnímame veci rôznym spôsobom. Tá istá skúsenosť je pre niekoho negatívna, no pre nášho kolegu je vysoko pozitívna a vnímaná ako výzva, či posun niekde vyššie nie len v kariére ale aj v osobnostnom raste.

Spracuvávame pre Vás nové zozbierané príbehy, ktoré Vás chytia za srdce. Je dobré, ak si ich prečítate a vytvoríte reálnejší obraz a ujasníte si, či to je to, čo by ste chceli zažiť aj Vy.

“Lode buď MILUJETE alebo NENÁVIDÍTE, nič medzi tým!” Vychádza aj z 15-ročných skúseností vybavovania ľudí na lode. Prácu na lodi pokladá za “ZRKADLO ČLOVEKA”, kde sa naučíte rešpektovať seba aj iných, žiť v tíme a bojovať za tím, deliť si súkromie od práce aj v maličkom priestore, kde máte kúsok priestoru pre seba, spoznáte hlavne seba.

Linda Hnatová

  • Horváthová Lenka

    26/05/2020

    Prečo si chcel/a ísť na loď?
    Bol to odmalička môj sen

    Čo si musel/a urobiť preto aby si sa na loď dostala?
    Zlepšiť si nemecký a anglický jazyk a mať dostatočnú prax v odbore.

    Čo najvtipnejšie si zažil/a na lodi?
    Práve včera sa mi prihodilo zopár vtipných príhod... Utekám s paplónom a vankúšom do práčovne, pre plné ruky nevidím ani na krok a medzi dverami skoro zoberiem so sebou aj Kapitána.😂 Potom mám na obed zmenu s kolegom - Dezinfikovanie rúk pred obedom. Kolega pustil naše ľudovky, tak som sa neudržala a začala sa zvŕtať do tanca a zasa som len na poslednú chvíľu zastavila pred kapitánom.🙈 Ale Kapitána máme veľmi sympatického, zobral to s humorom.

    Aké krajiny Ťa najviac očarili?
    Na túto otázku sa ťažko odpovedá...Všetky krajiny, ktoré som navštívila sú jedinečné práve tou rôznorodosťou, ktorú každá krajina ponúka... Osobným prekvapením bol pre mňa New York... Nie som fanúšik veľkých miest, ale keď človek chce zažiť zimomriavky, tak plavba do New Yorku vám ich zaručí... Celá posádka je skoro ráno na nohách aj s hosťami a všetci nedočkavo čakajú na plavbu vedľa sochy slobody a vjazd do srdca mesta pri východe slnka... A loď stojí priamo v centre len 20 min chôdze od Times Squere

    Čo sa Ti páčilo najviac?
    Pamätám si môj prvý kontrakt a ako sme pristáli v Dominike v Karibiku... a už pohľad z lode ma tak uchvátil, že som mala slzy na krajíčku od šťastia.. Že mám možnosť cestovať a vidieť takéto úžasné miesta... a ten som mala ešte veľa krát...

    Najobľúbenejšie destinácie, kde by si sa rad/a vrátila?
    Tých je veľa... môj cestovateľský zoznam sa skôr zväčšuje ako zmenšuje...😂 Rada by som videla New York na Vianoce, Kodaň a Štokholm sú úžasné miesta v máji, keď všetko kvitne..

    Zbieraš magnetky alebo niečo iné, čo Ti pripomína krásne spomienky miest, kde si bol/a?
    Nezbieram, keďže občas za jeden kontrakt navštívime aj 30 miest a to by bolo veľa nadváhy na letisku..😂

    Čo najhoršie si zažil/a?
    Keď mám ísť domov a ja by som ešte zostala...

    Na čo si treba dávať pozor na lodi?
    Na morskú chorobu - po čase sa na to dá zvyknúť, len treba vydržať... Na čas - vždy je treba sledovať a plánovať výlet na pevnine, inak sa môže stať, že si budeš musieť preletieť na iný ostrov, aby si chytil/a loď.. Na seba - pretože aj ty si súčasťou posádky, ktorá v prípade núdze zachraňuje životy.

    Ako dosiahnuť kariéru na lodi, čo je najdôležitejšie?
    Ja som začínala v obchode. Najprv ako predavačka v darčekovej predajni, neskôr v móde, parfumérii a ako predavačka luxusných hodiniek a doplnkov. Ked si šikovný, môžeš sa vypracovať na vyššie pozície - Supervisor, Manager. Ja som dostala Promotion na Supervisor, ale vybrala som sa inou cestou.. Chcela som predávať to, čo ma robí šťastnou a to je cestovanie. A teraz už som druhým rokom Reiseberater - pracovník cestovnej kancelárie a posielam ľudí na tie úžasné miesta, ktoré som sama navštívila.

    Vždy sa na lodi robievajú opatrenia na Norovírus, lebo je veľmi nebezpečný. Je pre Teba dobre, že tieto skúsenosti máš vo svojom portfóliu?
    Určite áno. Dezinfikovanie rúk pred vstupom na loď ako aj do každej reštaurácie je pre nás všetkých samozrejmosťou a rutinou. Ako aj plošná sanitácia priestorov a zariadení lode. Možno práve preto, sme sa z Ázie vrátili všetci zdraví a v poriadku.

    Ako vnímaš teraz tento stav globálnej pandémie a karantény?
    Vďaka mojej práci mám známych po celom svete ako aj v Taliansku a Španielsku, ktoré bohužiaľ veľmi ťažko bojujú s Coronavírusom... Je to veľmi smutné... Loď je ako taký náš malý šťastný ostrov... Sme zdraví, izolovaní a cítim sa tu v bezpečí. Snažím sa byť preto oporou pre ostatných, ktorí to nemajú jednoduché a bojujú s depresiami, strachom o prácu, ale aj o životy svojich blízkych.

    Ty sama si teraz tiež v karanténe, môžeš nám opísať aké to tam je teraz na lodi?
    Dostali sme samostatné hosťovské izby, musíme dodržiavať sociálny dištanc 1,5 metra... Informácie o víruse dostávame nielen z médií, ale sme tu aj pravidelne informovaní Managementom aj samotným Kapitánom o priebehu, ktoré sa nás priamo alebo nepriamo dotýkajú... Organizácia je tu veľmi dobrá, už odkedy sme museli predčasne ukončiť sezónu v Ázii a sme bez hostí. Vždy bolo prvoradé, aby sme sa cítili dobre a boli v bezpečí..

    Ako sa zachovala spoločnosť - Tvoj zamestnávateľ v tejto situácii?
    Vždy sa starali o to, aby sme boli nielen dobre informovaní, ale aj vedeli, že keď bude treba, môžeme sa na nich kedykoľvek obrátiť.

    Čo si myslíš ako to ovplyvní svet náš lodný ale aj celkovo?
    Vidím veľa utrpenia, veľa stratených životov ale aj veľa pozitívneho v zmene myslenia ľudí a sústredenia sa na to, čo je v živote dôležité. Bude to ťažké, ale my to zvládneme...

    Čo by si odkázal/a naším klientom?
    Nech neprestanú snívať, plniť si sny, ísť si za nimi aj keď to občas nie je ľahké... A v momentálnej situácii, nech si zostanú obozretní a zdraví.

    Fotografie: Archív Lenky Horváthovej

    lenka horvathova 27
    lenka horvathova 25
    lenka horvathova 19
    lenka horvathova 08
    lenka horvathova 33
    lenka horvathova 14
    lenka horvathova 09
    lenka horvathova 41
    lenka horvathova 23
    lenka horvathova 40
    lenka horvathova 16
    lenka horvathova 26
    lenka horvathova 03
    lenka horvathova 24
    lenka horvathova 18
    lenka horvathova 05
    lenka horvathova 11
    lenka horvathova 10
    lenka horvathova 35
    lenka horvathova 46
    lenka horvathova 32
    lenka horvathova 13
    lenka horvathova 43
    lenka horvathova 20
    lenka horvathova 15
    lenka horvathova 38
    lenka horvathova 28
    lenka horvathova 47
    lenka horvathova 07
    lenka horvathova 29
    lenka horvathova 30
    lenka horvathova 44
    lenka horvathova 01
    lenka horvathova 04
    lenka horvathova 37
    lenka horvathova 36
    lenka horvathova 21
    lenka horvathova 17
    lenka horvathova 31
    lenka horvathova 22
    lenka horvathova 42
    lenka horvathova 02
    lenka horvathova 12
    lenka horvathova 39
    lenka horvathova 34
    lenka horvathova 06
    lenka horvathova 45

  • Machová Alexandra

    25/04/2020

    Prečo si chcel/a ísť na loď?
    Jediný a naozajstný dôvod prečo som dlhé roky túžila pracovať na zaoceánske lode bolo to, že budem mať možnosť obcestovať celý svet. Vidieť miesta a krajiny na ktoré sa len tak dostať nedá, spoznať ľudí z rôznych kútov sveta a ich kultúru, zažiť poriadne vlny a naozaj rozbúrené more a cítiť ten svieži morský vzduch denno-denne. A keď k tomu všetkému dostaneš ešte slušne zaplatené, tak ako inak by mal vyzerať Dream Job?

    Čo si musel/a urobiť preto aby si sa na loď dostala? 
    Ak niečo naozaj chcete, musíte pre to aj niečo urobiť. Ja som sa musela naučiť jazyk ktorý mi nikdy nebol blízky. Ani vo sne by ma nenapadlo že sa raz naučím nemecky. Je veľké plus ak už máte skúsenosti z daného oboru, napríklad pre mňa ako barmanku bolo veľmi nápomocné že som  študovala Hotelovú akadémiu a teda som mala prax z hoteliérstva a gastronómie. Aj keď to nieje "must be" pretože mám kolegov ktorí doma pracovali ako policajti, kozmetičky, predavačky, učitelia, ale je to veľké plus. No a samozrejme, prácu na lodi vám len tak niekto na ulici neponúkne, takže som sa zaregistrovala do Concordie, a potom to už išlo. Zopár pohovorov, kurzy, vybavovačky všetko s veľkou pomocou agentúry a hlavne ísť si za tým vysneným cieľom, ktorý pre mňa práca na lodi bola.

    Čo najvtipnejšie si zažil/a na lodi?
    Po piatich rokoch na lodi je toho naozaj veľa o čom by sa dalo písať, ale môj najobľúbenejší vtipno-trápny zážitok je z Halloweenskej party na lodi, keď som odmietla obslúžiť nášho generálneho manažéra, pretože bol oblečený v obrovskej maske žraloka a nemal menovku, tak som ho nespoznala. Nechcel mi totiž zaplatiť a tvrdil že mám jeho objednávku len tak pripísať na jeho účet, čo sa bez karty ale nedá tak som ho odmietla. Na druhý deň dostal každý zamestnanec baru papier kde boli fotky našich najvyšších nadriadených a ich mená a pozície. Aby sa nestalo že Generálny manažér bude zas odmietnutý. Všetci sa mi pekne poďakovali 

    Aké krajiny Ta najviac očarili?
    Všetky krajiny sú krásne, každá v niečom inom. Všade nájdete niečo také, čo v inej krajine nie. Medzi moje Naj krajiny patrí Nórsko s krásnymi fjordmi, Grónsko a polárna žiara, Singapur s modernou architektúrou a čistotou, Jordánsko a Petra, mesto vytesané v skalách, Malajzia a Karibik s nádhernými plážami, skvelou atmosférou, Taliansko so skvelou kuchyňou, USA skvelé na nákupy, a vlastne všade je niečo čo stojí za to aby ste vyšli z lode na pevninu.

    Čo sa Ti páčilo najviac?
    Keďže ja som teplomilný človek tak je jasné že sa mi najviac páči v tropických oblastiach. Karibik, Malajzia. Ale medzi tie TOP miesta by som určite zaradila aj Singapur, New York, Malaga, Barcelona, Rím, Washington.

    Najobľúbenejšie destinácie, kde by si sa rad/a vrátila?
    Najradšej sa vraciam do Karibiku, tento rok to už bude po štvrtý krát.  Ale Stredozemné more a Kanárske ostrovy sú hneď na druhom mieste.

    Zbieraš magnetky alebo niečo iné, čo Ti pripomína krásne spomienky miest, kde si bol/a?
    Samozrejme, magnetky musia byť, povedala by som že už mám doma okolo 250 magnetiek. Dávam si ich na nástenku okolo obrovskej mapy sveta aby som ich denno denne videla a pripomínala som si aké mám šťastie že som vďaka lodiam obišla takmer celý svet. Občas si prinesiem aj nejaký menší suvenír ktorý reprezentuje krajinu odkiaľ som ho doniesla.

    ČO najhoršie si zažil/a?
    Väčšina ľudí by asi odpovedala že najhoršie je rozbúrené more, ale mňa to naopak fascinuje. Takže u mňa to vlny niesu. Nemám zlé zážitky, snáď len jeden a to keď sa nám ráno o siedmej spustil General Alarm, čo znamená že sme sa mali urýchlene dostaviť na naše určené miesta, ktoré je v mojom prípade pred záchranné člny a mali sme pripraviť loď na evakuáciu. Na lodi totiž vznikol požiar. Po pár minútach alarm odvolali no my sme už boli plne pripravení na opustenie lode, záchranné člny boli pripravené na nastupovanie pasažierov, proste skúška naostro.

    Na čo si treba dávať pozor na lodi?
    Veľmi stručne, na to, komu sa rozhodnete naozaj veriť.  Je tam mnoho ľudí ktorí sa tvária ako najlepší priatelia ale pri prvej možnosti vás podrazia. Treba byť opatrný s tým komu čo poviete, je to predsa len loď, uzavretý priestor kde sa reči šíria rýchlosťou blesku.

    Ako dosiahnúť kariéru na lodi, čo je najdôležitejšie? 
    Najdôležitejšie je určiť si cieľ. Kde až to chcem dotiahnuť? Kde budem spokojná a bude ma moja práca stále baviť aby som ju robila nielen dobre ale aj rada? Ľahko sa to píše a určite aj číta, ale je potrebné sa naozaj snažiť. Zlepšovať sa, informovať sa, učiť sa a robiť niečo navyše,niečo čo sa od vás neočakáva ale vy to predsa len urobíte aby ste ukázali že máte na to aby ste dostali povýšenie. Ukázať že pracujete nie na 100 ale na 120 percent. Navrhnúť niečo čo môže zlepšiť kvalitu servisu alebo služieb. Musíte ukázať že ste na danú pozíciu vhodný. Je však veľmi dôležité ukázať že ste tímovy hráč a že dokážete byť líder, buďťe pre svojich kolegov príkladom ktorí chcú z vlastnej vôle nasledovať. Spoločnosť tiež ponúka mnoho kurzov na ktorých sa dá veľa naučiť alebo zlepšiť. Môžete si ich robiť priamo na lodi alebo v čase vašich prázdnin vám spoločnosť zabezpečí kurzy v nemecku. Sú naozaj veľmi nápomocné.

    Vždy sa na lodi robievajú opatrenia na Norovírus, lebo je veľmi nebezpečný. Je pre Teba dobre, že tieto skúsenosti máš vo svojom portfóliu?
    Samozrejme, ja som rada čomukoľvek čo ma práca a život na lodi naučí. Nikdy  nevieme, kedy sa nám to v živote bude hodiť. Napríklad opatrenia ktoré robievame proti Norovírusu sa ukázali ako veľmi vhodné aj proti šíreniu korona virusu. Samozrejme nieje to úplne to isté ale základné rovnaké opatrenia ktoré sa dodržiavajú od začiatku korona vírusu určite napomohli k tomu že na našich lodiach nebol doteraz ani jeden prípad korona vírusu. Ani medzi hosťami ani medzi zamestnancami.

    Ako vnímaš teraz tento stav globálnej pandémie a karantény?
    Nikdy vo svojo živote by som nečakala že niečo také ako pandémiu a karanténu niekedy zažijem. Je to asi to najhoršie čo sa mohlo lodným spoločnostiam stať. Lode sa prestali plaviť, sú zakotvené v prístavoch po celom svete, niektoré sa stále plavia po oceáne lebo nemajú kde zakotviť. Na lodiach niesú hostia, ale sú tam zamestnanci. Je to veľmi smutné, ale je to najbezpečnejšie čo mohli lodné spoločnosti urobiť. Bude to mať určite obrovský dopad nielen na fungovanie spoločnosti ale aj na životy všetkých zamestnancov.

    Ako sa zachovala spoločnosť - Tvoj zamestnávateľ v tejto situácii? 
    Naša spoločnosť, AIDA je pre mňa top spoločnosťou. Od začiatku šírenia koronavírusu zvýšila opatrenia na lodiach. Keď však došlo k zastaveniu všetkých plavieb, zamestnancov neposlali domov bez výplaty a vysvetlenia. Každý dostal na výber, ak chceli ísť domov, mali zabezpečenú dopravu domov v čo najkratšom čase a lety cez najbezpečnejšie krajiny. Ostatní ktorí sa rozhodli ostať na lodiach dostávajú normálne výplaty, majú zabezpečené všetko čo potrebujú. Aby zamestnanci mohli dodržiavať bezpečnú vzdialenosť každý z nich bol presťahovaný do izby pre hostí s balkónmi alebo oknami. Každý deň im merajú teplotu. Majú zabezpečený program na lodi, môžu absolvovať rôzne kurzy a tréningy. Spoločnosť tiež zabezpečila internet na lodi zadarmo aby všetci mohli zostať v kontakte s rodinami a priateľmi. Verím že spoločnosť robí maximum preto, aby crew ostalo v bezpečí, zdraví a dobrej nálade.

    Čo si myslíš ako to ovplyvní svet náš lodný ale aj celkovo?
    Náš lodný svet, neviem si ani predstaviť. Naozaj netuším čo bude, a asi to ešte nevie nikto. Lode ostanú neviem ako dlho mimo prevádzky, mnoho ciest sa zruší a bude to chaoz. Na druhej strane ja sa stále snažím myslieť pozitívne. Lode sa začnú zasa plaviť, záujem bude ešte väčší lebo po karanténe asi každý bude chcieť vypadnúť z domu. Ľudia si budú uživať slobodu, spoločnosť, čas na skvelej dovolenke, drink v bare alebo jedlo ktoré si nemuseli navariť sami. Určite raz bude dobre, alebo aj lepšie ako bolo. Treba myslieť na dobré veci a veriť že všetko sa vráti do normálu. Tak pre náš lodný svet, ako aj pre svet celkovo :)

    Čo by si odkázal/a naším klientom?
    Momentálne aby ostali doma a v bezpečí. 

    Nikto nevie ako dlho budeme musieť byť doma, niektorí z nás bez výplaty niekoľko mesiacov ale som si istá že to všetci zvládneme. Všetko zlé je predsa na niečo dobré, takže verím že po tejto zlej katastrofe bude nielen dobre, ale bude oveľa lepšie. Myslieť pozitívne, byť vďačný za to čo máme, že sme zdraví či už doma alebo niekde na mori. 

    Do našej obľúbenej práce, na naše milované lode sa čoskoro vrátime. Oddýchnutí, motivovaní, plní energie, možno o pár kíl ťažší ale hlavne vďační za to že môžme chodiť každý deň do práce ktorá nás baví, živí, a naplňuje. 

    Fotografie: Archív Alexandry Machovej

    machova 28
    machova 23
    machova 29
    machova 03
    machova 11
    machova 31
    machova 27
    machova 18
    machova 17
    machova 33
    machova 25
    machova 30
    machova 06
    machova 12
    machova 32
    machova 34
    machova 26
    machova 02
    machova 16
    machova 21
    machova 19
    machova 10
    machova 24
    machova 15
    machova 20
    machova 09
    machova 36
    machova 14
    machova 35
    machova 22
    machova
    machova 08
    machova 05
    machova 13
    machova 04
    machova 01
    machova 07

  • Tupá Renáta

    24/04/2020

    2016

    Mám sa tu výborne, Aida je naozaj skvelý zamestnávateľ. Organizujú pre Crew rôzne akcie, ani nemám pocit, že som v práci ale skôr, že som na dovolenke.S leisurely pinom sa môžem pohybovať po lodi v privátnom oblečení kedykoľvek.Ako Crew, môžem ísť na ktorúkoľvek Motto Párty, pokiaľ sa oblečiem podľa danej témy a to bez leisurely pinu.Pracovný čas je tiež výborný, FOM je flexibilná, každú cestu si môžeme vybrať, kam chceme ísť von.

    Strava je super, okrem crewmessu, môžme ísť jesť aj do reštaurácií pre hostí, pokiaľ máme leisurely pin a nametag. Na safety drill už som si tiež zvykla, vôbec to nieje až také zlé. No proste si to tu riadne užívam. Do práce sa teším každý deň. Aida mi už aj potvrdila môj druhý kontrakt na loď, ktorú som si vybrala - 2016 pôjdem na Aidabella do Ázie :D. Už sa veľmi teším...

    Interview dnes marec 2020

    Prečo si chcel/a ísť na loď?
    Vždy som zbožňovala more a chcela som cestovať.Keď som raz videla reklamu spoločnosti AIDA Cruises s ich krásnou usmievavou loďou,vedela som,že urobím všetko preto,aby som raz pre nich pracovala. A tak sa stalo a ja som spojila moju vášeň k moru s cestovaním.

    Čo si musel/a urobiť preto aby si sa na loď dostala?
    Hlavne byť vytrvalá,flexibilná a pripraviť sa na niekoľko mesiacov odlúčenia od rodiny,priateľov a "normálneho života". Nebolo to ľahké: interwiev,jazykové skúšky,znalosti/skúsenosti z oblasti - záleží,o akú pozíciu máte záujem.

    Čo najvtipnejšie si zažil/a na lodi?
    Keď ma bez môjho vedomia na lodi hostia a niektorí zamestnanci vydali 😂. Bola som totižto prítomná ako prekladateľka na svadbe jedného českého páru na Costa Rice. Svedkovia boli kapitán a cruise director. A oddávajúca bola pani z radnice. A keďže český pár žiaľ po nemecky nevedel, všade som ich sprevádzala a všetko som musela odkomunikovať. No a stalo sa, že v deň svadby som pána ženícha vyzdvihla na kabíne a odprevadila ho do salónika, kde naňho čakala jeho nastávajúca. Lenže ako sme sa tak presúvali cez loď, videli nás hostia, ktorí si automaticky poskladali vlastnú verziu príbehu a tak sa stalo, že vznikla verzia Hotel Controllórka sa vydala. Takže po obrade mi začali ľudia gratulovať k svadbe a bolo to ťažké vysvetľovanie. 🙂

    Aké krajiny Ta najviac očarili?
    Singapure, Vietnam, Island, ostrov Dominica, ostrov Bonaire a samozrejme Canada.

    Čo sa Ti páčilo najviac?
    Polárna žiara po vyplávaní z Islandu, Vodopády 7 sestier v Nórskych fjordoch a ľadovce v Passage Prince Christian Sound.

    Najobľúbenejšie destinácie, kde by si sa rad/a vrátila?
    Canada, Vietnam, Boston

    Zbieraš magnetky alebo niečo iné, čo Ti pripomína krásne spomienky miest, kde si bol/a?
    Zbieram strieborné lyžičky, mám ich už niekoľko desiatok. Ale magnetky nosím pre rodičov, rodinu a priateľov.

    Čo najhoršie si zažil/a?
    Ľudia bez rešpektu a tolerancie. Napríklad ma hostia absolútne odignorovali len preto, že nie som Nemka, tvrdo mi povedali, že si prajú len nemeckých zamestnancov a so mnou sa zhovárať nemienia, lebo som z východnej Európy (hoci je Slovensko stále stredná Európa). Aj keď to lodné spoločnosti netolerujú, žiaľ stáva sa to a to aj medzi zamestnancami.

    Na čo si treba dávať pozor na lodi?
    Je potrebné dodržiavať množstvo bezpečnostných predpisov. Pozor treba dávať aj napr. na alkohol, treba si uvedomiť, že aj mimo služby ste vlastne stále v akejsi pohotovosti. Mnohí to žiaľ podceňujú. Dochvíľnosť je taktiež dôležitá.

    Ako dosiahnúť kariéru na lodi, čo je najdôležitejšie?
    Je potrebné na sebe stále pracovať, treba robiť aj veci navyše, pomáhať aj ostatným - keď sa chcete posunúť ďalej, tak vaša práca nikdy nekončí, aj keď máte prácu hotovú - aby ste ukázali odhodlanosť. Vždy sa opýtajte, čo ešte môžte urobiť, či je niečo s čím môžte pomôcť. Byť samostatný, flexibilný a nebáť sa predniesť svoj nápad, či názor je taktiež dôležité. Sťažnosti odložiť bokom - ak máte niečo, čo vám prekáža, namiesto sťažností sa o tom otvorene porozprávajte s nadriadeným. Treba byť pripravený robiť nadčasy kvôli rôznym tréningom.

    Vždy sa na lodi robievajú opatrenia na Norovírus, lebo je veľmi nebezpečný. Je pre Teba dobre, že tieto skúsenosti máš vo svojom portfóliu?
    Určite áno. Všetky skúsenosti sú prospešné. My námorníci sme zvyknutí na vysoké hygienické štandardy a sme sústavne pripravovaní na rôzne krízové situácie. To nám samozrejme pomáha potom prekonať ľahšie, zodpovednejšie a bez stresu napríklad aj momentálnu situáciu s Covid-19.

    Ako vnímaš teraz tento stav globálnej pandémie a karantény?
    Na jednej strane je to veľmi zlé a bolí ma, keď vidím utrpenie, ktoré táto pandémia vyvolala. Na druhej strane, tým, že sa krajiny dostali do karantény, si naša Zem a príroda trošku oddýchne a zregeneruje sa. Aj keď sme v karanténe, stále sme na tom dobre a dá sa to zvládnuť. Dôležité je, že budeme voči sebe ohľaduplní a nebudeme zbytočne ohrozovať seba ani iných. Musíme si uvedomiť, že napriek všetkému netrpíme hladom,máme dostatok pitnej vody, nemusíme bojovať ani nič podobné. Jediné, čo musíme dodržať je odstup a byť doma a to sa myslím zvládnuť dá. Čo mi trošku chýba je možno väčšia spolupatričnosť a pomoc medzi krajinami navzájom.

    Ako sa zachovala spoločnosť - Tvoj zamestnávateľ v tejto situácii?
    Samozrejme, v prvom rade u všetkých lodných spoločností je dôležité zdravie a bezpečnosť nielen hostí, ale aj zamestnancov. Lode zastavili a prerušili plavby. Kto mohol, bol poslaný domov. Avšak žiaľ veľa zamestnancov uviazlo na lodiach.

    Čo si myslíš ako to ovplyvní svet náš lodný ale aj celkovo?
    Myslím, že sa niektoré spoločnosti trošku zastavia a poklesne rýchly nárast a rozmach. Možno sa firmy trošku spamätajú, spomalia a začnú opäť zamestnávať kvalitných zamestnancov. V posledných rokoch sa nielen lodné spoločnosti veľmi rýchlo rozrastali, čo malo za následok, že bolo potrebné väčšie množstvo zamestnancov a prestávalo sa dbať na kvalitu ľudí. Svet sa možno znovu naštartuje správnym smerom a ľudia si viac začnú vážiť nielen jeden druhého, ale aj prírodu.

    Čo by si odkázal/a naším klientom?
    Vytrvajte a pracujte na svojich snoch. Odmenou vám budú neskutočné zážitky, nové priateľstvá a úžasné destinácie. 🙂 Aj napriek tvrdej práci je to najlepšie zamestnanie,aké som kedy mala.

    Fotografie: Archív Renáty Tupej

    tupa-04
    tupa-24
    tupa-01
    tupa-15
    tupa-12
    tupa-18
    tupa-03
    tupa-08
    tupa-17
    tupa-10
    tupa-22
    tupa-02
    tupa-16
    tupa-11
    tupa-20
    tupa-14
    tupa-19
    tupa-13
    tupa-05
    tupa-09
    tupa-07
    tupa-23
    tupa-21
    tupa-06

  • Jantošovičová Mária

    06/12/2015

    1. Ako ste sa mali na lodi a kde ste sa plavili?
    Dobrý deň, my sme sa plavili po severnom Holandsku a musím uznať, že som si myslela, že nebudem z neho až taká nadšená, ale Holandsko je krásne, architektúra, čistota miest a všade bicykle. Tak si ho pamätám. Na lodi bolo fajn. Milí ľudia, v mojom prípade našťastie vydarené vedenie. Len som si nevybrala najšťastnejšie povolanie. Chyžná v mojom prípade nebola najlepšia voľba. Preto druhýkrát vyskúšam niečo iné. Niečo, čo ma bude baviť štyri mesiace robiť 9 hodín denne :D

     

    2. Akých ste mali kolegov a aký ste boli kolektív?
    Kolektív bol väčšinou česko-slovenský a myslím, že som narazila na celkom fajn ľudí. S niektorými som doteraz v kontakte. Ale nielen z Česka a Slovenska. Nových priateľov na facebooku mám aj z Kapverd či Filipín. Užila som si s nimi kopec zábavy, takže na kolegov sa určite nesťažujem.

     

    3. Keďže ste nepracovali pred tým na lodi, aké to bolo na začiatku?
    Vedeli ste si zvyknúť rýchlo na prácu?Na začiatku som bola ako Alenka v ríši divov :D Ale kolegovia boli veľmi trpezlivý a všetko mi povysvetľovali a poukazovali. Ako to tam funguje, bolo to veľmi veľa informácií, lebo chyžné mali prekombinovaný systém, na ktorý si bolo treba zvyknúť. Robili viacero činností, nielen na izbách, ale boli aj upratovačky (čiže recepcia, WC,  bar a práčovňa) a umývačky riadu po večeroch. A ešte sme skladávali a dávali späť na loď bicykle. Takže mi to dokonca aj rozpísali. Práca sa ale dala v pohode zvládať. Skôr si trebalo dávať pozor na ten cyklus systému - ktorá má kedy čo robiť. Ukázali mi ale nielen prácu, ale aj mestá, v ktorých sme kotvili. Takže ja si myslím, že každý, kto chce, sa adaptuje.

     

    4. Čo sa Vám najviac páčilo a čo si najviac vážite na tejto príležitosti / práci?
    Najviac sa mi samozrejme páčil náš voľný čas :D Bolo to každý deň 5 hodín poobede k dobru, počas ktorých som chodila vždy do mesta, lebo sme každý deň kotvili. Na tejto príležitosti si určite vážim najviac možnosť cestovania a spoznávania sveta s tým, že nemusím nič platiť, práve naopak, keď budem dosť usilovná, tak si vcelku slušne zarobím. A ešte je tu aj možnosť zdokonalenia jazyka a celkom zaujímavé obdobie v životopise.

     

    5. Chceli by ste ešte pracovať na lodi?
    No životopis som si už aj doplnila a aj som ho už odoslala znovu na ďalšie skúšanie šťastia. Takže táto otázka je jasná. ÁNO.

     

    6. Čo by ste odkázali naším klientom, ktorí váhajú / rozhodujú sa vyskúšať prácu na lodi?
    Ja určite prácu na lodi odporúčam, veď prečo nie, dobre si zarobíte, zdokonalíte sa v jazyku, máte prax do budúcna a čo je najlepšie: POCESTUJETE KUS SVETA. Ja to absolútne neľutujem. Ale je jedna vec, na ktorú vás musím upozorniť. Nechoďte na loď s tým, že viete, že vás dané povolanie nebaví. Nevydržíte to dlho. Na lodi sa pracuje denne 9-12 hodín. To je dosť dlho na to, aby ste si o mesiac začali trhať vlasy :D Hlavne treba robiť to, čo vás baví a robiť to s úsmevom na tvári, potom sú aj iné tringelty od ľudí. Tak prajem veľa šťastia a dobrú voľbu.

  • Vojtušová Viera

    15/05/2015

     

    Prečo si chcela ísť na loď?
    V prvom rade asi preto, lebo som túžila cestovať. Presnejšie povedané, lákala ma predstava obcestovať si celú našu zem. No a keďže na to potrebuje človek poriadny balík, hľadala som riešenie, kde sa dá príjemné spojiť s užitočným.A tak som náhodou stretla ľudí, ktorí mi rozprávali o tom aké je to super pracovať na lodi, ako sa tam dá super zarobiť, aká je tam super zábava a kde všade boli atď. No a bola som rozhodnutá. Veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila, i keď sa mi to zdalo úplne šialené. Ja taký tatranec a na mori? Ale na druhej strane ma zase lákalo to cestovanie a noví priatelia a dobrodružstvá, nové životné skúsenosti.

    Ako sa Ti páčio na lodi?
    Na lodi sa mi páčilo veľmi. Samozrejme, nebolo to ”med lízať”, ale s tým som predsa počítala. Takže na jednej strane to bola ťažká každodenná práca, a na strane druhej to boli úžasné chvíle strávené s ľuďmi z celého sveta, ktorí tak isto ako ja na lodi pracovali. Zábava, hry, plávanie, súťaže, párty, spoločné spoznávacie zájazdy a výlety, to všetko sme prežívali spolu, a keďže nás bolo len okolo 450 ľudí v posádke, žili sme ako jedna veľká rodina. Ďaleko od svojich blízkych, od svojich rodín a krajín, niekde uprostred morí a oceánov, taká malá hŕstka ľudí, ktorých spája len anglický jazyk a túžba cestovať a spoznávať. Bolo to naozaj niečo úžasné! Ľudia rôznych náboženstiev, národností a farby pleti žijúci v súlade a harmónii, taký malý svet vo svete.

    Čo by si zmenila na tom, čo sa Ti nepáčilo
    Čo sa mi nepáčilo? Hm…, ťažko povedať. Mne sa tam totižto naozaj páčilo. Bol to síce ťažký pracovný život, ale zadarmo som ani nič nemohla čakať, to je jasné. Človek si určite toľko krát pohundre na nenásytných pasažierov, na šéfa alebo partnera, keďže práca na lodi je teamová práca, alebo na spolubývajúcu, na jedlo v kuchyni, na hluk v strojovni, vedľa ktorej bývaš, na nekonečné hodiny strávené trénovaním bezpečnosti v prípade emergency, na poplachové cvičenia a na kopec iných vecí, ale to už asi patrí k tomu. A koľko krát som túžila mať aspoň jeden-jediný deň, alebo aspoň pol dňa voľno. A tiež veľkú izbu a vaňu a ticho, ale to asi každý z nás.

    Dá sa zvládnuť táto práca, ak pracuješ každý deň v týždni?
    Áno, dá sa to zvládnuť. Často som síce mala pocit, že nie, že 7 mesiacov je veľa, ale keď má človek chtíča veľkú inšpiráciu, potom nevidím problém. A len tak medzi nami, keď aj šéfstvo vie, že sme ľudia a nie stroje, naložia Ti len toľko práce, koľko zvládneš.

    Ako vyzeral Tvoj deň?
    Pracovný deň cabin stewardess začína ráno asi medzi 6:00 - 7:30 hod. Pasažieri, ktorí chcú “raňajky do postele” už večer predtým zavesia na dvere také kartičky, kde je uvedené, o ktorej a čo si budú priať. Takže sa obehne celé oddelenie a pozbierajú sa tieto kartičky. Potom utekáš do kuchyne a na jednu veľkú tácku si všetko to jedlo nakladáš a utekáš s tým do svojej kuchynky, kde to poukladáš na svoje, už pripravené tácky. Tak a ideš si pripraviť veci na upratovanie, poukladáš si uteráky, doplníš čistiace prostriedky. Začínaš servírovať raňajky. Medzitým upratuješ izby, z ktorých pasažieri povychádzali do jedálne. A tak beháš hore dole, až kým nemáš upratané všetky izby, potom čistíš chodbu. O 13:30 hod končíš, samozrejme ak stíhaš. Ak nie, pracuješ až kým neskončíš. Večer je nástup o 18:30 hod. Tu sa každý večer stretneš so svojou šéfkou a kolegyňami. Čítajú sa ďakovné listy od pasažierov, riešia sa návrhy alebo problémy, dohaduje sa rozvrh “A” a “B” WATCH, čo sú extra služby, väčšinou je to taká klebetná polhodina. O 19:00 hod ideš na svoje oddelenie, pripravíš si čistiace prostriedky, poskladáš uteráky a hurá do práce. Rýchlo vyčistiť kúpelky, odostlať postele, poukladať veci atď. Máš na to 2 hodiny. Niekedy sa môže stať, že servíruješ večeru na izbe, tak a to si potom zabeháš. Prácu končíš o 21:00 hod.

    “A” WATCH - posledná služba od 13:30 - 16:00 hod. “B” WATCH - posledná služba od 16:00 - 18:30 hod. “A” a “B” WATCH absolvuješ asi jedenkrát za dva týždne, samozrejme nie naraz.

    Kde ste sa plavili?
    Tak môj prvý kontakt to bolo USA - New York, CANADA - Quebeck, Skótsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Malta, Belgicko, Nórsko, a Nórske Fjordy, Reykjavik - Island, Grónsko, Nemecký Lübeck, Denmark, Rusko - Petrohrad, Fínsko, Írsko, a potom späť USA - Portland, Boston, Newport, Philadelphia, Savanah, Kanárske ostrovy, Madeira, Marocco. Na druhom kontrakte som mala štastie absolvovať cestu okolo sveta “WOLD CRUISE” a navštívili sme Floridu, Mexico, Puerto Rico, Aruba, Costa Rica, Acapulco, San Diego, San Francisco, Honolulu, Vianočné ostrovy, Fiji, Nová kaledónia, Austrália - Sydney, Cairns, Darwin, ostrov Bali - Indonézia, Malaysia, Filipíny, Čína - Hong Kong, Thaisko - Bangkok, Singapore, Barma - Yangon, Sri Lanka, India a Bombay, Seychelly, ostrov Mauricius, Južná Afrika - Durban, Port Elizabeth, Capetown, Dakar - Senegal, Kanárske ostrovy, Panenské ostrovy, a.i.

    Kde si trávila voľný čas?
    Voľný čas…, teda pokiaľ išlo o voľný čas poobede, to záležalo od toho, či sme boli v prístave, to sa vždy išlo do ulíc, na pláž, alebo do obchodov. Pokiaľ sme boli na mori, tak sme spali, alebo v izbách, alebo na otvorenej palube. pri bazéne. Určite môžem povedať, že spali všetci čo akurát neboli v službe. No a večer celá loď ožila. V prístave sme sa buď išli dobre najesť, príjemne posedieť, alebo dobre zabaviť. No a na mori to boli aktivity ako posilňovňa, nočné kúpanie, kadejaké párty, internet, alebo posiedka na otvorenom decku s priateľmi, dobrou fľašou vína a spomienkami na domov. Taktiež sme mali na lodi aj bar, ktorý bol otvorený do 2:00 hod. Každý deň diskotéka a kopec zábavy. Takže si bolo z čoho vybrať.

    Určite každého zaujíma vybavenie kabín. Ako to bolo u Vás s mailovaním, cvičením na lodi?
    Na lodi kde som pôsobila boli iba dvoj miestne kabíny. Boli veľmi malé, ale mali sme vlastný sprchovací kút, wc a umyvadlo. Poschodová posteľ a stále hádky o dolné lôžko, veď komu by sa chcelo stále liezť hore? Mali sme na každej izbe farebný televízor so stálym programom na 1. a 2. 1. bol predok lode a 2. bol zadok lode. Takže keď som chcela vedieť aké je počasie zapla som si telku. Kabíny boli totiž situované pod morskou hladinou a nemali okná. V telke nám púšťali asi na dvoch kanáloch filmy, ktoré išli 24 hod dookola ten ktorý deň. Takže keď sa stalo, že v polovici filmu trebalo ísť pracovať, dalo sa potom dobehnúť. Každá kajuta mala stolík a stoličku, dve skrine, dve police a dve zásuvky. Naozaj veľmi malinké priestory! Ale vždy sa to dalo veľmi pekne zútulniť.

    Čo pokladáš za najväčší zážitok?
    4 mesačnú cestu okolo sveta, vylodenie sa v Grónsku a tiež nádherné východy a západy slnka nad Indickým oceánom.

    Teraz sa chystáš už na druhú zaoceánsku loď, ako sa cítiš?
    Teším sa na nové dobrodružstvá, nových priateľov a zážitky. Zima v karibiku, leto na Aljaške. Už sa neviem dočkať.

    Úspešne si zvládla konkurz, bol pre teba náročný?
    Vôbec nie. Bol to taký bežný, príjemný, priateľský rozhovor s takým sympatickým američanom. No prvý krát to bolo trošku iné. Triasli sa mi kolená, potili ruky a lámánou angličtinou som sa snažila vysvetliť tým ľuďom, prečo tak veľmi chcem pracovať na lodi. A to som o práci na lodi veľa toho nevedela!

    Teraz budeš robiť as. čašníčku, vnímaš tento rozdiel?
    Zatiaľ som ešte doma, takže neviem čo presne bude v mojej pracovnej náplni. Som však rada, že mám možnosť skúsiť niečo nové a dúfam že sa mi bude dariť.

    Čo by si odkázala našim klientom?
    Čaute klienti! Ak bude niekto z Vás niekedy umiestnený na SUMMIT, spoločnosť Celebrity, rada Vás spoznám! Tým ostatným veľa štastia, trpezlivosti a pevné nervy. Ono to za to stojí, sľubujem!

    viki 06 large
    viki 05 large
    viki 11 large
    viki 12 large
    viki 01 large
    viki 13 large
    viki 08 large
    viki 07 large
    viki 03 large
    viki 02 large
    viki 10 large
    viki 04 large
    viki 09 large

  • Šiloňová Alena

    15/05/2015

    „Práca na lodi… pre niekoho vytúžená pracovná pozícia, pre iného obrovské a lákavé dobrodružstvo, či skutočné preverenie svojich osobných možností a limitov… ďalších láka príležitosť istý čas pôsobiť v pestrom multikulturálnom kolektíve, zdokonaliť sa v jazykoch, preniesť si svoj pomyselný cestovateľský zoznam atraktívnych destinácií do reality… alebo možnosť zoznámiť sa s množstvom zaujímavých ľudí, profesný a osobnostný rast, zaujímavejší zárobok ako v domácich podmienkach, pracovno-dovolenková atmosféra plná riek, morí, oceánov a slnka… Silným motívom môže byť taktiež neopísateľný pocit slobody z toho, že Vás neustále unáša prúd a vo víre každodenných povinností súvisiacich so starostlivosťou o pasažierov a s naplnením ich dovolenkových očakávaní, sa človeka akosi netýkajú tie často negatívne a ťaživé správy pobrežnej reality…

     

    Toto všetko znamenala práca na lodi aj pre mňa… a ešte oveľa, oveľa viac… tým veľkým benefitom navyše boli totiž slovami ťažko opísateľné pocity ľudskosti, spolupatričnosti, súdržnosti, vzájomnej podpory a empatie, ktoré som na lodi dennodenne zažívala… Doslova a dopísmena pod heslom: „Všetci sme na jednej lodi“ som každý deň zbierala hlboké emočné zážitky – veselé, dojímavé, motivačné, napĺňajúce, ale aj smutné… či už z neustáleho vtipkovania členov posádky za účelom udržania dobrej nálady a optimizmu, alebo zo spoločných chvíľ s kolegami na nespočetných oslavách menín a narodenín, z úsmevných nehôd alebo príhod v rámci práce a mimo nej… zo spoločných zážitkov z výletov na pobrežie počas kotvenia lode v prístavoch… z počúvania všetkých tých životných príbehov, keď sme po práci sedeli na palube, pozorovali more a zdôverovali sa jeden druhému so svojimi osudmi, snami a plánmi – a že to boli často osobné príbehy hodné filmového scenára! … keď sme tam boli jeden pre druhého v ťažkých chvíľach – lebo aj tie sa samozrejme v tejto krásnej ale súčasne náročnej práci z času na čas objavia… keď sme sa vzájomne utešovali počas momentov smútku za domovom a blízkymi… keď sme mali o seba úprimnú starosť ak na niekoho doľahla morská choroba alebo nejaká iná indispozícia… keď sme s druhými zdieľali ich radosť z pošty, balíka, či dobrých správ z domova od rodinných príslušníkov, o ktorých sme postupne už tiež vedeli takmer všetko…

     

    Boli sme spolu v práci, po práci aj počas voľna v prístavoch… Spolu sme pracovali, smiali sa aj plakali, zabávali sa, pomáhali si, starali sa o seba, ak bolo treba … spolu sme padali od únavy, povzbudzovali sa, zdieľali to dobré aj zlé… Pretože sme boli spolu na jednej lodi. Pretože sme spoločne prežívali veľkú a zaujímavú životnú výzvu.

     

    Na lodi som strávila množstvo chvíľ, ktoré radím k tým najkrajším, najzaujímavejším a najšťastnejším v mojom živote… spoznala som tam ľudí, ktorí patria k tým najsrdečnejším a najkvalitnejším, akých som kedy poznala… ľudí, ktorí mali otvorenú myseľ, entuziazmus, energiu , túžbu po poznaní a potrebnú dávku odvahy, aby išli pracovať na loď… a postupne si medzi sebou vypestovali hlboké väzby a harmóniu… concordiu… stali sa skutočnými priateľmi… množstvo týchto priateľstiev pretrvalo až do dnešných dní… a to sú hodnoty, ktoré majú skutočnú hĺbku a význam a ktoré Vám nikto nikdy nevezme. Hodnoty, ktoré sa naozaj počítajú.“

    silonova-6
    silonova-5
    silonova-2
    silonova-1
    silonova-4
    silonova-3

  • Šturman Radoslav

    15/05/2015
    Prečo si chcel ísť na loď?
    Pretože som chcel pracovať v zahraničí a práca na lodi ma láka. Je to dobrodružstvo a, samozrejme, kto by nechcel cestovať po svete?

    Páčilo sa Ti na lodi? Prečo?
    No povedz, komu by sa na lodi nepáčilo? Ako som povedal, cestuješ po svete, spoznávaš krajiny, do ktorých by som určite sám od seba nešiel. Človek si nájde nových priateľov z celého sveta, a to tak ako aj v okruhu kolegov, tak aj v okruhu hostí a na zážitky, ktoré zažiješ nezabudneš, a to mi ver!

    Čo sa Ti nepáčilo? Zmenil by si niečo na lodi?
    Áno, boli momenty, kedy by som zmenil najradšej aj názov lode, ale v skutočnosti a po profesionálnej úrovni nie. Možno trochu by som zmenil spôsob komunikácie nadriadeného s podriadeným, ale povedzme si rovno, je to tak všade a istým spôsobom každý šéf musí klásť maximálny nárok na svojho zamestnanca, inak sa to nedá.

    Dá sa zvládnuť práca 6 mesiacov vkuse, každý deň v týždni?
    Jednoznačne áno, každý, kto chce pracovať na lodi si musí uvedomiť, že to nie je prechádzka rajom ani dovolenka, tam sa maká, a to poriadne. Sú dni, keď nevieš, či máš plakať alebo smiať sa a dôležitý je jazyk a chuť, potom už zvládnete tých 6 mesiacov bez problémov.

    Bola práca veľmi náročná?
    Prvých pár týždňov áno, ale zvyknete si na istý pracovný stereotyp, a potom to už ide skvele. Pozrite sa na to tak, dnes nemáte nič zadarmo a každá práca (najmä v zahraničí) je patrične ohodnotená a výška mzdy je závislá od druhu a náročnosti práce, alebo sa mýlim?

    Mohol by si nám popísať prácu v reštaurácii? Čo bolo tvojou náplňou práce?
    Každý čašník alebo pomocník čašníka po príchode na loď začína pracovať v samoobslužnom bufete, kde je jeho náplňou len ramovanie a základná obsluha. Časom sa dostanete pracovať do reštaurácie, a tam je to už svetové. Staráte sa o čistotu pracoviska a spolupracujete na servise spolu s čašníkom, spoznáte aj hostí, oni Vás napríklad volajú menom a vytvárate si priateľské podmienky na postup v práci na pozíciu čašník, potom už máte vlastné pracovisko a spokojnosť hostí je zrkadlom Vašej práce.

    Kde ste sa plavili? Mohol si navštíviť prístavné mestá vo svojom voľnom čase?
    Určite Vám aj fotografie povedia mnoho, ale ja som stihol spoznať všetky významné (zväčša po historickej stránke) mestá v celej Európe, a nielen raz. Spoznal som časť Afriky, ale pre mňa osobne bola najkrajšia Brazília a Amazonka.

    Keď ste boli na mori, mali ste možnosti využitia voľného času? (Bar?)
    Samozrejme, ba dokonca sa o nás aj starali, pripravovali nám divadlá, letné kiná, športové podujatia, kiná, diskotéky a iné párty, alebo ste sa mohli ísť niekde zašiť a mali ste svoj vlastný svet.

    Môžeš porovnať lode ASTOR a COSTA MARINA? Ktorá bola náročnejšia?
    Podľa mňa sú všetky lode rovnaké, len sú iné spôsoby práce, iné pracovné nasadenia, ale musím podotknúť, že záleží aj od ľudí, s ktorými pracujete. A lode ako také sa nedajú tak porovnávať v globale, to musí proste človek skúsiť na vlastnej koži. Neexistuje zlá alebo dobrá loď.

    Určite každého zaujíma vybavenie kabín pre personál. Ako je to s mailovaním, plávaním, či cvičením na lodi?
    Kabínky sú štandardného typu, t. j. na izbách ste v priemere po troch a máte tam všetko pre základnú potrebu života na lodi, ale sú lode, kde máte na izbách videá, televízory a iné. Už asi ani neexistuje loď bez možnosti využitia internetu, je to už samozrejmé. Po práci a po záverečných hodinách pre hostí sa robia bazén party, alebo si skočíte do fitneska, či do solárka, a keď je pekne, tak sa môžete ísť opaľovať na crew deck a pozerať sa na šíre more, proste pohoda.

    Boli ste veľká slovenská partia, ako ste spolu vychádzali? A vzťah s inými národnosťami?
    Nemám nacistické predsudky a priatelil som sa s každým bez ohľadu na národnosť a so Slovákmi je predsa super, niekedy sa povadíte, potom si pomôžete, a keď si tam nájdete partiu, ako ja, tak na nich nezabudnete. A takých kamarátov, akých som našiel ja, už nechcem stratiť. Týmto chcem spomenúť haluškárov – Džana, Feri Paračka, Matej Kovařík, Erik Ruttkay a iných.

    Priniesol si si krásne fotografie. Nečudujem sa, že sa Ti Amazonka páčila najviac. Čo bolo pre Teba to „naj“?
    Amazonka je sama o sebe krásna. Bolo tam mnoho kmeňov domorodcov, nádherná džungľa a vôbec, to treba navštíviť a chcel by som sa tam ešte vrátiť.

    Vidím všetkých chlapcov v uniforme s červenými šatkami – takto ste obsluhovali? (na fotke zľava: Rado, Vlado, Erik, Maťo a Csaba)
    No, kto by sa nechcel odfotiť s Marylin Monroe? Lebo ja áno. Bolo to pred americkou večerou a máme americké uniformy. Bolo to na lodi ASTOR a ostatní sú kolegovia Slováci.

    A čo tá „talianska výstroj“?
    To je talianska večera na lodi COSTA MARINA, mali sme talianske zástery, čo okrem jedálnička vytvorilo dobrú atmosféru, ale aby nebolo málo, tak sme spievali „O lansa Mio“ spolu aj s hosťami.

    Tu vidím prilbu s parohami? To bola tiež špeciálna večera?
    Tu som spolu s kamarátom Kristianom Pfisterom a je to spomienka na nórsku večeru. Obsluhovali sme ako vikingovia.

    Ak sa nemýlim, toto je loď SANTA MARIA od Colombusa? Kde ste ju stretli?
    Bolo to na Madeire, je to naozaj replika Colombusovej lode a robia sa na nej plavby pre turistov.

    Čo by si odkázal ľuďom, ktorí práve dočítali toto interview s Tebou?
    Tak na začiatok chcem pozdraviť svojich haluškárov a hlavnú halušku, Miss Haluška 2002 Džanu Janikovú a pozdravujem všetkých, ktorí ma poznajú. A tým, čo uvažujú o práci na lodiach takéhoto formátu, tak len toľko, že to musia brať vážne a za chyby a ľahkovážnosť sa platí. I napriek tomu prajem všetkým veľa úspechov, odhodlanosti a v neposlednom rade trpezlivosti a trochu aj šťastia, to nezaškodí. S pozdravom Rado.

    sturman 16 large
    sturman 02 large
    sturman 11 large
    sturman 24 large
    sturman 17 large
    sturman 23 large
    sturman 05 large
    sturman 21 large
    sturman 14 large
    sturman 04 large
    sturman 19 large
    sturman 22 large
    sturman 01 large
    sturman 13 large
    sturman 03 large
    sturman 12 large
    sturman 10 large
    sturman 15 large
    sturman 07 large
    sturman 06 large
    sturman 20 large
    sturman 25 large
    sturman 08 large
    sturman 09 large
    sturman 18 large

  • Semanová Ivana

    15/05/2015
    Na akých lodiach a na akých pozíciách si doteraz pracovala?
    Mojou prvou loďou bola MS AMADEA, na ktorej som pracovala ako recepčná. Za ňou nasledovala MS MINERVA, kde som taktiež plnila úlohy recepčnej. Na základe získaných kontaktov som mala možnosť pracovať aj počas rekonštrukcie lode Silver Shadow, patriacej spoločnosti Silversea Cruises ako asistentka Hotel Managera, resp. koordinátora, ktorý zastrešoval catering na prenajatej lodi. Keďže loď bola v plnej rekonštrukcii, spoločnosť prenajala ferry - patriacu spoločnosti MOBY. Mojou úlohou bola predovšetkým práca pre spoločnosť V-Ships a Silversea. Zodpovedala som za ubytovací úsek, ako pre zamestnancov Silversea tak aj pre robotníkov, ktorí loď rekonštruovali. Po tejto skúsenosti som dostala ponuku pracovať pre spoločnosť Silversea a to na lodi PRINCE ALBERT II, ktorá je expedičnou loďou. Tu som získala pozíciu Senior Receptionist, Concierge a DTP-Desktop Publisher. Mojou poslednou skúsenosťou s prácou na lodi bola pozícia Hotel Managera na riečnej výletnej lodi MV ESMERALDA.

    Bolo ťažké dostať sa na loď, čo si preto potrebovala spraviť?
    Dostať sa pracovať na loď nie je podľa môjho názoru až také ťažké, hlavne ak Vám so sprostredkovaním pomôže personálna agentúra, akou je Concordia :-). Ťažšie je to už až po nalodení. Nechcem tým však nikoho zastrašiť, nie je to niečo nezvládnuteľné, no treba si uvedomiť, že to nie je ani prechádzka ružovým sadom. Človek je tam sám za seba a to bez možnosti úplného súkromia, v plnej koncentrácii, či počas dňa alebo spánku :-), až kým sa opäť nevylodí. V úplnom začiatku som navštívila agentúru Concordia so žiadosťou o prácu na lodi. Po odovzdaní žiadanej administratívnej dokumentácie som čakala na pracovnú pozíciu. Netrvalo ani tri týždne a obdržala som pracovnú ponuku. Po podpísaní pracovnej zmluvy som absolvovala STCW kurz a potrebné lekárske prehliadky a veci s tým súvisiace.

    Ako sa Ti podarilo získať lepšiu pozíciu?
    Možnosť získať na lodi lepšiu pracovnú pozíciu má naozaj každý. Musíte však pre to aj niečo spraviť. Predovšetkým v prvom rade musíte ovládať po všetkých stránkach pozíciu s ktorou ste na lodi začali. Ak Váš nadriadený vidí snahu a aj na viac vykonanej práce, možnosť tam určite je. Dôležitá je aj úroveň ovládania cudzej reči. Musí byť však aj vidieť, že Vás práca baví a viete sa jej odovzdať naplno. Niekedy sa povýšenie môže dostaviť po prvom kontrakte, ale reálne je to až po treťom a viac. Mne sa konkrétne podarilo dosiahnuť vyššiu pozíciu na základe dosiahnutej skúsenosti. Vždy musí niečo predchádzať povýšeniu. Najbežnejšou cestou k úspechu je práca a práca :).

    Čo sa Ti na lodi najviac páčilo?
    Na lodi sa mi najviac páčilo to, že je to iný svet, ktorý má svoje pravidlá a učí Vás spoznať sám seba, vedie k disciplíne, tolerancii k sebaovládaniu. Poskytne Vám možnosť spoznať ľudí rôznych kútov sveta a čo je najkrajšie, umožní Vám navštíviť miesta na svete, na ktoré by ste sa zrejme sami nedostali.

    Čo bolo negatívom práce na lodi, čo by si zmenila, ak by to bolo v Tvojej moci?
    To čo je negatívne, je individuálny pohľad na vec. Nik nezmení fakt, že ste ďaleko od rodiny a na aktivity, ktoré robíme na pevnine musíte na čas zabudnúť.

    Dostala si na lodi uniformu?
    Áno, na lodi som dostala uniformu, ale nie na všetkých lodiach Vám poskytnú aj biele košele.

    Aké si mala ubytovanie a stravu?
    Ubytovanie bolo na všetkých lodiach v poriadku. Keďže som mala pozície, aké som mala, o kajutu som sa delila len jeden krát, ale podmienky boli vyhovujúce. Strava mi vyhovovala. Bolo o nás postarané. Človek sa musí aj uskromniť a hlavne si uvedomiť, že za stravu a ubytovanie si neplatí.

    Ako vyzeral Tvoj pracovný deň?
    Pracový deň závisí od pozície. Avšak podstata je tá istá. Pracuje sa prevažne na dve smeny. Vždy ráno od tej pol ôsmej do dvanástej a od piatej do deviatej, alebo od poobedia a potom od večera do pol noci. Je to však ako som spomenula súvisiace s pozíciou a kvantitou práce. V podstate pracuje sa vždy. Keď máte voľno a dôjde k situácii, že kolegovia potrebujú pomoc, ste na lodi, nejdete nikde, takže musíte byť k dispozícii, keď Vás potrebujú. Inak vo voľnom čase spíte, alebo využívate možnosť stúpiť na pevninu a vidieť krásy sveta.

    Kedy si mávala voľno?
    Voľno som mávala vždy medzi smenami. Jeden deň mi vychádzalo voľno doobeda do dvanástej a potom od šiestej do deviatej večer a iný deň zas od dvanástej do piatej poobede a potom od deviatej a večer som mala voľno. V pozícii Hotel Managera som mala voľno v noci :-).

    Mala si možnosť pozrieť sa aj von?
    Áno, samozrejme. Každý, či je to stewardka, kuchár, oficier, strojník, recepčný, Hotel Manager, všetci majú možnosť dostať sa von. Nehovorím, že je to každý deň, ale je to často. Na expedičnej lodi som bola von skoro každý deň, s výnimkou obdobia, keď sme sa plavili v Antarktíde. Tam Vás to von nebaví byť každý deň :-).

    Čo by si odkázala našim klientom, ktorí by chceli vyskúšať prácu na lodi?
    Odkázať môžem iba to, že túto prácu a hlavne životnú skúsenosť odporúčam každému. Máte možnosť zažiť silné zážitky, ktoré Vás budú sprevádzať po celý život. Mne osobne práca a život na lodi chýba. Už som doma druhý rok a niekedy ma ovládne myšlienka vrátiť sa späť. Po finančnej stránke je táto práca stále atraktívna. Pretože ak si vezmete, že niekto pracuje napr. v Anglicku, má aj vyššie náklady na život a musí pracovať von dlhšie, keď sa chce finančne zabezpečiť. Na lodi sa Vám to podarí za relatívne kratšie obdobie.

    semanova 13 large
    semanova 15 large
    semanova 17 large
    semanova 01 large
    semanova 06 large
    semanova 09 large
    semanova 04 large
    semanova 12 large
    semanova 07 large
    semanova 02 large
    semanova 20 large
    semanova 14 large
    semanova 05 large
    semanova 18 large
    semanova 08 large
    semanova 19 large
    semanova 03 large
    semanova 16 large
    semanova 10 large
    semanova 11 large

  • Rajniaková Martina

    15/05/2015
    Prečo si chcela ísť na loď?
    Nechcela som zostať na Slovensku, z viacerých dôvodov, pre ktoré sa väčšina mladých ľudí rozhodne odísť. Rozmýšľala som nad viacerými druhmi práce v zahraničí, ale nakoniec ma upútali najviac lode. Pred pár rokmi ešte stručné a krátke články v novinách, niekoľko sslovné informácie v agentúrach, ktoré hovorili o náročných fyzických a psych. podmienkach, no bohatej odmene. Niečo vtedy ešte dosť málo známe, tajomné, čo vyvolávalo vo mne vzrušenie, ale i husiu kožu. Neviem, asi ma lákalo všetko, čo sa Vám v spojení so slovom loď v mysli vybaví. More, cudzie krajiny, noví ľudia, atď. S tými pocitmi som teda odišla prvýkrát na loď.

    Ako sa Ti páčilo na lodi?
    Moja prvá loď bola riečna, plavila som sa v Taliansku po rieke Pád. Štyri dni v týždni sme stáli v Benátkach. Fantázia… Spoznala som nových ľudí z iných krajín na lodi aj mino nej, nové pekné miesta, nová práca, nový spôsob života. Keď sme tak stávali v Benátkach často sme vídavali nám. lode. Obrovské kolosy pri ktorých sme si my pripadali ako čln. Túžba okúsiť vo vnútri týchto obrov, kde len posádka tvorí niekoľko stoviek ľudí rozličných krajín, plavby po mori do exotických krajín a mnoho ďaľších predstáv, ktoré sa vynárali pri tomto pohľade, ma priviedli k ďalším dvom námorným lodiam. Preplávala som kus sveta. Chvíľami to bolo neskutočne krásne…

    Čo by si zmenila na lodi, keby to bolo v Tvojej moci?
    Ak by teda nešlo o prácu, ktorej podmienky a náročnosť závisí viacmenej od možností a voľby uchádzača, ťažko povedať čo. Nedá sa to zkonkretizovať, pretože každá loď je v podstate svojím druhom a spôsobom života jedinečná. Veľa závisí aj od kolektívu a ľudí, ktorí tam s Vami žijú. Jedna je lepšia či horšia v tom či inom ako tá druhá, a pod. Naozaj neviem. Loď je loď. Je to samozrejme iné ako na pevnine. 

    Čo si robila na lodi?
    Začínala som ako chyžná, neskôr som vyskúšala barwaiter, weinwaiter.

    Môžeš porovnať riečnu a zaoceánsku loď?
    K tejto otázke by sa dalo opäť vyjadriť viac ako pár vetami. Je to ako opísať život riečnej lode od A - Z ako aj zaoceánskej. To by bolo možno veľmi zaujímavé, ale rovnako veľmi dlhé. Každé má svoje + a -, mne sa však ešte raz ťažko rozhoduje na ktorú opäť odísť.

    Ako vyzeral Tvoj deň?
    Pracovne. Ale mala som vždy dostatok voľného času.

    Kde si trávila voľný čas?
    No vážne. Vyšla som si von, a užívala asi všetkého čo si človek v teplých dňoch, či už v meste, alebo na pláži užívať môže. Od Bicyklovania, plávania, opaľovania, pamiatok, nákupov k jedlám, nápojom, športovým hrám a rôznym zábavam.

    Aké máš plány do budúcna?
    No lode...

    Čo veľké Ti "priniesla" loď?
    Nový svet plný plavieb bohatý na skúsenosti, zážitky, nových ľudí, nové krajiny, plný nezabudnuteľných momentov.

    Čo by si odkázala našim klientom?
    No, zbaliť kufre a odplávať...

  • Petrigáčová Denisa

    15/05/2015

    Aký si mala rok? Ako ti dopadla posledná sezóna?
    Minulý rok alebo posledná sezóna bola celkom iná ako som si predstavovala a naplánovala, začala sa s nalodením v Japonsku na zaoceánsku loď MS Amadea. Ako obvykle, ked prídete na loď dajú Vám pracovné oblečenie, ukážu Vašu kajutu a ide sa pracovať. Keďže som bola doteraz na riečnej lodi, zmena bola v podstate len vo veľkosti lode, ináč práca je ako na iných lodiach. Nastúpila som v bare, bolo to v celku zaujímavé, už len more je samo o sebe zaujímavé, stáli sme vo Vietname , Malayzii, Indii, Singapure a v Dubaji sa moja cesta skončila, pretože ma zasiahla morská nemoc a na odporúčanie lodnej lekárky ma poslali domov.
    Asi po týždni som nastúpila na riečnu loď, ktorú mi sprostredkovala naša agentúra, bola to MS Saxonia, kde som pracovala zvyšok sezóny. Sezóna dopadla vcelku dobre, lebo som postúpila v pozícií.

    Koľko rokov pracuješ na lodi?
    Teraz to je tri sezóny /takže tri roky/  a 4 mesiace.

    Pre ktoré firmy si doteraz pracovala?
    GaP Cruise, Luxemburg
    A-Rosa Flusschiff GmbH, Chur
    Sea Chefs Consulting, Limassol

    Čo ťa viedlo k tomu , aby si šla na loď?
    Raz v lete pred pár rokmi som bola v Bratislave u kamarátky a prechádzali sme sa popri Dunaji, kde zhodou okolností stála riečna loď, vyzerala veľmi pekne, obzerali sme si ju z brehu a ja som povedala kamoške, že tiež by som chcela skúsiť na takej lodi pracovať, už to bolo aj populárne, keďže som vedela o agentúre Concordia - priamo v našom meste Poprad, ktorá sprostredkuváva túto prácu, tak po príchode som sa zaregistrovala a už sa to začalo, drží ma to doteraz a ešte stále pracujem na riečnej lodi.

    V akej pozícií robíš a v akej si začala?
    Začínala som ako čašníčka v bare, potom čašníčka v reštaurácií, postúpila som na pozíciu asistenta Maitre D´ a posledná moja pracovná pozícia bola Maitre D´hotel.

    Mohla by si nám popísať tvoju prácu a tvoj deň na lodi?
    Deň sa začína obyčajne ráno alebo skoro ráno, pretože raňajky začínajú o 7 alebo 7.30 hod.,takže treba dohliadnuť na to, či je všetko pripravené ako má byť a skontrolovať to. Raňajky trvajú dve hodiny pre hostí, potom treba reštauráciu upratať a pripraviť na obed. V mojej pracovnej náplni je aj objednávka jedál na obed a večeru /po raňajkách/ , prípadne špeciálne požiadavky, diéty, ktoré preberám so šéfkuchárom. Tak doobeda Vám zbehne ani sa nenazdáte. Medzitým sa otvára bar, u nás to bolo o 10.hod, ten patrí aj do mojej zodpovednosti, v prípade objednávky alebo iných vecí to konzultujem s barmanom.
    Po otvorení reštauračných dverí na obed privítam všetkých hostí vo dverách s pozdravom, úsmevom, prípadne nejakou otázkou, ako sa dnes majú a zaprajem im dobrú chuť. Po skončení obedu čašníci prestrú reštauráciu na večeru a keď je všetko pripravené, každý si môže oddýchuť. Zvyčajne poobede si môžem dovoliť oddychovať, alebo dať si pauzu. Okolo piatej alebo podľa toho, kedy začína večera, sa pripravím znovu do práce a idem do reštaurácie,  skontrolujem všetky prestreté stoly, či niečo nechýba. Pred obedom aj večerou spoločne prejdeme menu /jedálny lístok/ s čašníkmi, aby každý vedel, čo prinesie hosťovi na tanieri, ak sú nejaké otázky alebo problémy, ktoré sa vyskytli počas dňa, krátko si ich povieme a večera sa môže začať.
    Večera začína ako na obed, po otvorení znovu privítam hostí, zaželám im dobrú chuť a pomáham čašníkom alebo nápojárom ak je to nevyhnutné, občas sa vyskytnú problémy hostí, niekto je nespokojný, že si to jedlo neobjednal, alebo mu to nechutí a pod, na vyriešenie toho som tu ja ako Maitre D´. Väčšinou obsluhujem kapitánsky stôl, kde sedí okrem kapitána manager hotela,  pracovníci cestovnej kancelárie a pod. Dôležitá je spolupráca so šéfkuchárom, aby všetko klapalo. Po večeri sa zdržiavam v bare, kde sa rozprávam s hosťami, ako prežili deň, prípadne čo sa im páčilo alebo čo je zaujímavé na lodi ako sú spokojní a pod., ak máme program alebo akciu  večer v bare, tiež pomáham aby bol každý načas obslúžený, potom zvyknem písať pracovný plán na ďalší deň pre reštauráciu, kto ako pracuje a aké má povinnosti. Keď je reštaurácia pripravená  na raňajky, prejdem ju a tým sa končí pracovný deň.

    Možeš ísť aj von z lode ?
    Samozrejme je to možné, na začiatku sezóny keď je nový team a ešte nie je taký zohratý, tak je toho voľného času menej, ak však  spolupráca funguje, na čom mám veľký podiel ja, pretože utužujem a motivujem svojich čašníkov, samozrejme každý z nich sa musí na tom podieľať, potom práca ide veselo a máme aj viac voľného času, čo si každý praje.

    Čo by si zmenila na lodi, keby to bolo v tvojej moci?
    Na tých lodiach, kde som ja bola, nie je všetko vždy rovnaké, veľa záleží od managera hotela, potom sa to všetko odvíja tým smerom ako si to on želá, niektoré lode majú lepšie a niektoré lode zastaralejšie podmienky pre crew, keďže riečne lode sú tak povediac rodinnejšie, lebo všetci sa máme možnosť spoznať počas sezóny. Naposledy som nebola nadšená z ohodnotenia jednotlivých pozícií na lodi, pretože všetci sme zarábali rovnako, okrem tých ktorí majú vyššie pozície, podľa mňa to nie je dobré, pretože motivácia sa stráca a potom veľa (hlavne čašníkov a barmanov) odchádza a nájdu si zaujímavšie platenú prácu na inej lodi. Taktiež ak niekto už vykonáva vyššiu pozíciu, ste za niečo zodpovedný, kladú sa na Vás vyššie nároky, mali by ste mať aj samostatnú kajutu, pretože máte na to právo, na mnohých lodiach je to tak /riečnych/. I keď strávite vačšinu času v práci ako aj ja. Máme spoločné priestory pre crew na lodi, kde som nebola častým návštevníkom, pretože ak sa tam stretnú piati fajčiari, ktorí začnú fajčiť, tak ja nemám záujem ako nefajčiar sedieť v dymovej clone. Možno by pomohlo aj jeden deň voľna v týždni, pretože máte celý deň pre seba a tým načerpete novú energiu  a máte zase chuť pracovať ďalej, i keď mnohí sme zvyknutí na to, že po 3-4 mesiacoch máme dovolenku a potom znova na 3-4 mesiace. Je dobré aj dávať odmeny za najlepšieho pracovníka mesiaca a pod /tiež je to na niektorých lodiach/, je to takisto motivácia.

    Čo Ti dala loď do života?
    Naučiť sa zdieľať malý priestor pre seba, byť ešte tolerantnejší voči druhým, vychádzať aj v zložitých situáciách priateľsky a naučiť sa ich riešit pozitívne ak sa to dá, pretože ste niekoľko mesiacov spoločne rôzne národnosti na lodi a každý človek je sám o sebe iný a ak mi niekto nie je sympatický, nemožem sa s ním nerozprávať, pretože pracujeme spolu a nepríde miesto neho niekto iný, iba ak sám neodíde alebo ho nevyhodia z lode, ak poruší bežné pravidlá. Myslím, že každý zistí svoje hranice trpezlivosti a čoho je schopný, ak nemá na blízku pomoc, ako rodičov a pod., vačšinou sa musíte spoliehať samy na seba. Človek si potom váži veľa vecí, ktoré si možno predtým neuvedomoval a berie život zodpovednejšie a reálnejšie, tam nikto za Vás nič neurobí a ak to nespravíte, musíte to aj tak len vy spraviť. Potom ste na seba hrdý.

    Chcela by si ešte isť na loď?
    Na túto otázku som po prvom kontrakte odpovedala – nikdy v živote – a teraz začnem štvrtú sezónu

    Čo by si odkázala našim klientom?
    Treba vyskúšať, pretože až tam zistíte, či je to práca pre Vás, či chcete spoznávať nové krajiny, národnosti, zažijete veľa pekných, ale aj smutných chvíľ, zdokonalíte sa v cudzom jazyku, nájdete si priateľov po celom svete, možno ich aj navštívite a možno si nájdete vytúženú lásku, a pritom si aj zarobíte, takže odporúčam vyskúšať, nebudete ľutovať, je to tiež takpovediac škola života.

    PETRIGACOVA 07 large
    PETRIGACOVA 09 large
    PETRIGACOVA 05 large
    PETRIGACOVA 06 large
    PETRIGACOVA 08 large
    PETRIGACOVA 04 large
    PETRIGACOVA 02 large
    PETRIGACOVA 01 large
    PETRIGACOVA 03 large

  • Maruška Timotej

    15/05/2015
    Kedy si sa vrátil z lode? Na akej lodi si pracoval?
    Zo zaoceánskej lode, na ktorej som pracoval, som sa vrátil 15.marca 2014. Bola to loď AIDA STELLA nemeckej spoločnosti.

    Prečo si chcel ísť na loď?
    Na loď som chcel ísť kvôli multikultúre, ktorá ma baví. Mám skúsenosti z predchádzajúcich pobytov v zahraničí. Bolo to niečo, čo som chcel vždy vyskúšať a nemrzí ma.

    Páčilo sa Ti na lodi?
    Na lodi sa mi páčilo, bol to veľký zážitok, hoci to nebolo vždy jednoduché. Je to pre ľudí so silnou povahou pracovať v tomto nezvyčajnom prostredí, ale za tie zážitky to stojí.

    Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
    Moje očakávania boli také isté až na výnimky, kedy som si párkrát musel zahryznúť do jazyka.

    Čo si robil na lodi? Koľko hodín denne si robil? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
    Môj deň na lodi vyzeral asi takto: Pracoval som v profesii kuchár. Moja smena začínala ráno o 8 hod. a končila okolo 22.30 hod. Ráno o 8.hod. začínala príprava jedla, spisovanie potravín na konzum, potom fasovanie surovín a potravín, ktoré som potreboval k spracovaniu na mojej sekcii. Medzi 9.30 hod. až 13.00-14.00 hod. som uvaril a piekol jedlá na večeru. V čase od 13.00 hod približne do 16.00 hod. som mal oddychovú prestávku, ktorú som mohol využiť na relax (plávanie aj v mori... odpočinok, turistiku v mieste kotvenia), pokiaľ som nemal IPM, čo znamenalo "služba v pohotovosti" tak 2-krát v mesiaci. Po 16.00 hod. som začínal prípravou na servis, ktorý trval v čase od 18.00 do 21.00 hod. Po 21.00 hod. začalo generálne upratovanie v kuchyni, ktoré trvalo asi 1 hod. Po skončení dennej práce okolo 22.30 hod. nasledovala hygiena a crewbar.

    Čo by si zmenil na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
    Ak by to bolo v mojej moci, zmenil by som väčší priestor na oddych kvôli duševnej hygiene v kabíne! Oddych je dôležitý pre energetickú výdrž na celý deň. Určite by som zmenil nehorázne poplatky za internet (7 cent./min.) Ďalej by som asi nemenil už nič a to z dôvodu, že sú naozaj dokonalí!

    Čo Ti loď dala / vzala?
    Loď mi dala veľa, naštartovala ma kondične, nakoľko som pracoval nonstop každý deň pol roka! Ale patrične si to aj svoju daň vypýta. Ale 2-3 mesiace máme na to dovolenku, aby sme sa zregenerovali.

    Aká bola Tvoja kabína, strava?>
    Moja kabína bola malá (boli sme dvaja s kolegom) na poschodovej posteli, priestor bol preto stiesnený aj keď sme mali vybavenie technické aj hygienické vyhovujúce, priestor bol malý (ako som uvádzal vyššie). Strava bola na úrovni, bezproblémová so širokým výberom.

    Aké máš plány do budúcna, chcel by si ísť ešte na loď?
    Do budúcna mám plány také, že vzhľadom na to, že som slobodný bez záväzkov, chcel by som ešte absolvovať zopár kontraktov.

    Čo by si odkázal našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
    Klientom, ktorí budú čítať tieto riadky odkazujem, že ak majú dobrú PSYCHICKÚ a fyzickú kondíciu a nemajú problém s multikultúrou, nech neváhajú ísť do toho, budú mať veľa zážitkov a popritom si zarobíte nie najmenšie peniaze.

    maruska-003 large
    maruska-001 large
    maruska-002 large

  • Majer Juraj

    15/05/2015

    Kedy si sa vrátil z lode? Na akej lodi si pracoval?
    Vrátil som sa 22.2.2014 a pracoval som na AIDEsol.

    Prečo si chcel ísť na loď?
    Po skončení univerzity mi to prišlo ako dobrá možnosť načerpať skúsenosti, zarobiť nejaké peniaze a pritom pocestovať po svete. Ale hlavne som potreboval čas na to, aby som si premyslel, ktorým smerom sa má môj život ďalej uberať.

    Páčilo sa Ti na lodi?
    Popri škole som pracoval v dosť veľa podnikoch a aj iných robotách, ktoré niekedy aj nesúviseli s gastronómiou, ale práci na lodi sa nič nevyrovnalo. Má to svoje čaro, svoje pre aj proti. Ale vpodstate je tá práca zaujímavá a vie baviť.

    Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
    Očakávania som nejak veľké nemal, počul som niečo o práci na lodiach, že to je ťažká robota a že jej je veľa, ale odhliadnuc na to, že som robil pol roka bez jediného dňa voľna, bola robota prijateľná a pravdu povediac, bol som pripravený aj na niečo horšie.

    Jediné, čo ma tak trochu zo začiatku zaskočilo, boli rôzdne bezpečnostné cvičenia a školenia, ktoré musel každý absolvovať. Cvičenia (drily) boli takmer dvakrát do týždňa, každý kto nebol akurát v práci, sa musel zúčastniť. Častokrát mi to rozbíjalo systém a rutinu, odoberalo mi to spánok, ale pri práci na lodi to tak jednoducho je. Treba sa s tým zmieriť a na začiatku je dobré byť na to pripravený. :)

    Čo si robil na lodi? Koľko hodín denne si robil? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
    Pracoval som ako barman a robil som v priemere desať hodín denne, niekedy deväť, niekedy trinást. Neviem ako ostatní, čo robili na lodiach, ale ja mám takú skúsenosť, že na lodi som si nevedel naplánovať jediný deň dopredu. Večer po robote sme mávali vždy meeting, na ktorom mi baršéf povedal, kedy na druhý deň robím a až potom som si mohol niečo plánovať. Ale taký bežný deň vyzeral asi tak, že som sa zobudil (čas nie je dôležitý, lebo som začínal v práci vždy inokedy), išiel som niečo zjesť do jedálne a šiel som robiť. Po istom čase som mal prestávku na jedlo a po nej zase do roboty. Podľa toho, ako som si naplánoval svoj volný čas medzi robotou a spánkom, tak som mohol využívať množstvo možností, ktoré život na lodi ponúka. Keď sme boli v prístave a mal som čas a chuť ísť z lode von, tak som išiel. Inokedy som išiel do posilňovne alebo len tak na palubu, ktorá bola vyhradená len pre zamestnancov (po verejných častiach lode sme sa nemohli pohybovať, iba ak na to nebola určená nejaká výnimka). Po práci som zvykol chodiť do crewbaru s kolegami a zároveň kamarátmi z práce, dali sme si nejaké to pivko, zahrali kalčeto, šípky alebo bývali diskotéky.

    Čo by si zmenil na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
    Neviem či by som niečo menil. Na lodi je striktný systém, ktorý je rokmi zaužívaný, vyvíjaný a vymýšlaný ľuďmi, ktorí s tým majú omnoho viac skúseností ako ja, takže si myslím, že to nechám radšej na nich. Loď je vpodstate plávajúci hotel so stovkami zamestnancov, ktorí musia byť zorganizovaní, musia mať prísne pravidlá, aby bol chod lode plynule zabezpečený a aby bola zabezpečená bezpečnosť hostí, ale aj posádky samotnej. Treba si len zvyknúť a prispôsobiť sa.

    Čo Ti loď dala / vzala?
    Loď mi dala veľa pracovných skúseností. Na lodi je všetko rýchlejšie, sú neustále nejaké zmeny, všetko sa vyvíja, tak ste nútený sa tomu prispôsobovať, učiť sa a stále zdokonaľovať. Takže moja odpoveď na otázku, čo mi loď dala, je skúsenosti. A vzala mi niekoľkoročný vzťah, vraj je to tak bežné, takže si to treba dobre rozmyslieť, či to riskovať alebo nie alebo či ten vzťah stojí za to...

    Aká bola Tvoja kabína, strava?
    Býval som v kabíne ešte s jedným chalanom, velkosť bola asi 2X5m, mali sme televízor, stôl, WC, sprchu, skrine, bez okna, ale na to čo som potreboval, a koľko času som v kabíne strávil, úplne stačilo. Strava bola zabezpečovaná v zamestnaneckej jedálni, kde som si mohol vybrať z vegetariánskeho a nevegetariánskeho jedla, plus boli švédske stoly so šalátmi, rôznym mäsom, studený bufet a podobne. Boli raňajky, obedy, večere a neskoré večere, keď som nerobil, tak som mal možnosť vpodstate vždy niečo zjesť.

    Aké máš plány do budúcna, chcel by si ísť ešte na loď?
    Plány do budúcna mám asi také, že 3.5.2014 sa opäť naloďujem na Malorke na AIDUvita, vrátim sa začiatkom novembra a po Novom roku pôjdem určite ešte minimálne raz. Ďalej plánovať zatiaľ nechcem.

    Čo by si odkázal našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
    Ak máte možnosť pracovať na lodi, ste bez záväzkov, viete pracovať a máte na to predpoklady, tak využite túto možnosť. Je to neopakovateľný zážitok a životná skúsenosť.

    majer-016 large
    majer-026 large
    majer-024 large
    majer-001 large
    majer-014 large
    majer-019 large
    majer-005 large
    majer-027 large
    majer-017 large
    majer-025 large
    majer-028 large
    majer-007 large
    majer-003 large
    majer-011 large
    majer-015 large
    majer-020 large
    majer-010 large
    majer-004 large
    majer-013 large
    majer-012 large
    majer-009 large
    majer-008 large
    majer-022 large
    majer-023 large
    majer-018 large
    majer-021 large
    majer-002 large
    majer-006 large

  • Kupčov Martin

    15/05/2015

    Páčilo sa ti na lodi?
    Celkom hej, ale najkrajšie a najlepšie som sa mal po práci.

    Čo bolo pre Teba najťažšie?
    Najťažší bol začiatok, nevedel som čo a ako to mám robiť, nevedel som, kde čo je, to bolo naozaj strašné.

    Kde si trávil voľný čas?
    Popravde, tak najskôr vo svojej posteli, neskôr v bare s priateľkou, ktorú som si tam našiel a nakoniec v jej posteli.

    Ako si vychádzal s inými národnosťami?
    Nemal som žiadne problémy s ostatnými i keď tam bolo veľa Maďarov, ale dá sa povedať, že s Maďarmi som vychádzal lepšie ako s niektorými Slovákmi, čo ma aj trochu trápilo.

    Mal si voľný čas, aby si navštívil mestá a krajiny, po ktorých ste sa plavili? Kde sa Ti najviac páčilo?
    Ako kedy, zo začiatku nie, lebo som bol hotový a spal som vo svojej posteli a potom neskôr, keď moja priateľka robila a ja som mal voľno, tak som aj vyšiel von, ináč, dá sa skoro v každom prístave vyjsť na 2 - 3 hodiny.

    Aké to bolo s platom? Bol si spokojný s tringeltom?
    Ja si nesťažujem, keď si človek zoberie, že popri plate ešte uvidí svet, spozná nových ľudí a zdokonalí sa v jazykoch, tak tých peňazí aj po prvom kontrakte je dosť: až - až.

    Chcel by si ísť späť na loď? Prečo a na akú?
    Však veď idem! Prečo? Nechcem byť len na Slovensku! To je jedno na akú!

    Zdá sa Ti táto práca veľmi ťažká?
    Či je ťažká, no videl som veľa ľudí odchádzať, no dosť ich aj zostalo. Keď mám hovoriť za seba, tak je ťažká, ale dá sa vydržať!

    kupcov 01 large
    kupcov 05 large
    kupcov 04 large
    kupcov 03 large
    kupcov 02 large

  • Kašpráková Bibiana

    15/05/2015
    Ďakujem za milú návštevu. Som rada, že nás nikdy neobídeš, keď si doma na dovolenke. Ako sa ti darí?
    Veľmi dobre, ďakujem.

    Ako oddychuješ ako tráviš voľný čas doma?
    Pravdu? O.K. Ráno neskoro vstávam, potom nerobím nič ... a už je večer.

    Ktorý kontrakt Ťa teraz čaká?
    Tuším, že 10.

    Čo ťa stále drží na tejto práci na lodi?
    Stále sa zvyšujúci plat! ale nie ... aj to samozrejme ... no predovšetkým veľmi dobrí ľudia, príjemná atmosféra, celkom milí hostia, super kolegovia, šéf atď. A krásy našej planéty!!!

    Kedy si sa vrátila z lode? Ktorý to bol pre Teba kontrakt? Na akej lodi si bola teraz a predtým?
    Bol to môj druhý kontrakt na MS Maxim Gorkiy. Vrátila som sa 27. 11. 2004.

    Čo by si zmenila na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
    Pasažierov (niektorí by mohli byť trošku mladší...).
    Sprchy, sociálky a možno aj kajuty pre nás „poddaných“.

    Čo Ti loď dala?
    Obrovské životné skúsenosti, ktoré Ti nikto nikdy nevezme. Nových priateľov. Krásne spomienky na nádherné miesta na zemeguli. A samozrejme materiálnu istotu.

    Aké máš plány do budúcna?
    Neviem!!! Ale na 100 % som si istá, že život ako kočovník, ktorý si nesie svoj domov v kufri, ma dlho baviť nebude...

    Čo by si odkázala našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
    Verte si a buďte priebojní! Funguje to ako v prírode (slabší jedinci nemajú šancu preraziť). Makajte na sebe a hlavne na cudzom jazyku. A ono to klapne. Ale na druhej strane, nečakajte pečené holuby..., lebo život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme!

    Páčilo sa ti na lodi? Prečo si chcela ísť na loď?
    Aj áno, aj nie... Prečo? Vidieť celý svet „len tak“, tak to je asi ten naj... dôvod. (A v neposlednom rade sa aj materiálne zabezpečiť, aby sa dal „ten svet“ aj vychutnávať)!

    Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
    Predstavy sú vždy iné ako samotná realita. Podmienky na bývanie som si ale predstavovala lepšie, no človek si zvykne na všetko.

    Čo si robila na lodi? Koľko hodín denne si robila? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
    V nočnom bare a v priemere 10 až 12 hodín. Vždy, keď sme boli v prístave, som sa snažila využiť možnosť ísť na pevninu. Ináč je človek rád, keď si môže pospať.

    Aká bola Tvoja kabína, strava?
    Bývali sme po dvoch. Bez okien, pod hladinou vody. Skôr pre nenáročných. Sprchy, WC spoločné, na chodbách.
    Strava: starali sa o nás. No asi im skôr išlo o kvantitu ako o kvalitu. Varili často, no... pre úplne nenáročných... Zadarmo, prečo nie..., (veď sme Slováci)=>neberte to vážne.

    Bibiana photo 05 large
    Bibiana photo 01 large
    Bibiana photo 04 large
    Bibiana photo 03 large
    Bibiana photo 02 large
    Bibiana photo 06 large
    Bibiana photo 07 large

  • Jokelová Hanka

    15/05/2015
    Kedy si sa vrátila z lode? Na akých lodiach si doteraz pracovala?
    Vrátila som sa pred mesiacom. Doteraz som bola na štyroch lodiach: riečne Theodor Körner, Maribelle a A-Rosa Silva a zaoceánska AIDAblu.

    Prečo si chcela ísť na loď pred pár rokmi a čo Ťa viedlo ísť vyskúšať prácu na zaoceánskych lodiach?
    Počas prázdnin na univerzite sa mi nechcelo sedieť doma, chcela som cestovať, zažiť niečo neobyčajné, a tak som sa na kamarátkino odporúčanie zaregistrovala v Concordii. Na začiatku som si veľmi nevedela predstaviť, do čoho idem, no lode mi učarovali od prvej chvíle. Najviac ma lákala možnosť cestovať, vidieť miesta, kde som ešte nebola, potreba využívať cudzie jazyky, v ktorých som sa za ten čas aj vďaka lodiam určite zlepšila, no a samozrejme aj možnosť zárobku.

    Na zaoceánsku loď som chcela ísť, pretože som po skončení školy nevedela, čo so sebou a chcela som vyskúšať zas niečo nové, vidieť vzdialenejšie miesta, nie len európske mestá na Dunaji či Rýne.

    Páčilo sa Ti viac na riečnej alebo zaoceánskej lodi?
    Ťažko sa to porovnáva. Na prvý pohľad je zaoceánska loď len väčšia riečna loď, no nie je to celkom tak. Veľa vecí funguje rozdielne, inak sa delí zodpovednosť a vedenie, každý typ lode má iné výhody a nevýhody.

    Na riečnej lodi je posádka v prenesenom význame jedna veľká rodina, človek navštívi úžasné európske mestá, na zaoceánskej naopak je posádka oveľa väčšia, loď sa plaví vo vzdialenejších exotickejších oblastiach, kam sa riečna loď nedostane. Veľkou výhodou zaoceánskej lode je Crew Bar, kde sa dá večer po práci vypnúť a podebatiť s kolegami, a v podstate je tam celkovo viac priestoru pre posádku. Okrem vlastného baru má posádka vyhradenú časť vzadu na vonkajšej palube, kde je dovolené fajčiť a zároveň aj časť paluby vpredu, kde sa dá napríklad opaľovať. Na zaoceánskej lodi funguje všetko podľa zaužívaného systému a musia sa dodržiavať určité pravidlá. Na riečnej síce tiež, ale tam to nebolo až tak cítiť.

    Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie?
    Na loď som chcela ísť preto, aby som mohla cestovať, niečo zarobiť a využívať cudzie jazyky – a tak aj bolo. Na všetko ostatné sa dá zvyknúť. Treba si uvedomiť, že na lodi neexistuje víkend ani sviatok a pracuje sa 9 niekedy až 13 hodín denne. Zvyknúť si treba aj na nedostatok súkromia, na lodi človek nikdy nie je sám, v jednej kabíne bývajú väčšinou dvaja.

    Čo si robila na lodi? Koľko hodín denne si robila? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
    Na lodi som robila na recepcii, raz aj ako night auditor (nočná recepčná). Denne to bolo priemerne 9 hodín, keď bol check-in tak aj 13.

    Na začiatku smeny sa vždy robí „Übergabe“ s nočnou/rannou smenou, aby mal každý prehľad o tom, čo sa stalo, prípadne čo treba v ten deň spraviť. Hlavná náplň práce je potom samozrejme poskytovať informácie a pomoc hosťom, prípadne príprava podkladov na nový turnus. Na konci smeny zase Übergabe s nočnou/poobednou smenou. Počas pracovnej doby sa postupne všetci vystriedajú na obed/večeru, každý má pol hodinu. Vo voľnom čase som sa vždy snažila ísť von, aj keď to niekedy vyšlo len na dve hodiny.

    Čo by si zmenila na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci?
    Tak na zaoceánskej lodi aby človek netrpel morskou chorobou... Po určitom čase som si na to síce zvykla, ale na začiatku som mala pochybnosti. Ťažko sa pracuje, keď vám je zle a všetko sa točí. :) Našťastie mi kolegovia poradili, čo robiť, aby mi nebolo zle a ako to zvládať. Hlavné je snažiť sa na to nemyslieť a veľmi si to nepripúšťať. Po pár týždňoch som sa potom sama čudovala, keď prišli hostia celí zelení, že im je zle, či nemáme nejaké lieky a ja som naopak nič necítila.

    Čo Ti loď dala / vzala?
    Nemám pocit, že by mi loď niečo vzala, skôr naopak. Práca na lodi mi dala skúsenosti, úžasné zážitky, spoznala som skvelých ľudí, videla miesta a mestá, kam by som sa sama len tak nevybrala. Na lodi sa dá aj veľa ušetriť, za stravu a ubytovanie sa neplatí, míňa sa len na výlety a voľný čas.

    Aká bola Tvoja kabína, strava?
    Býva sa väčšinou po dvoch, kabína nie je veľká, každá má malú kúpeľňu. Do kabíny sa aj tak chodí v podstate len spať... Vyskúšala som si bývať aj sama v kabíne, čo je samozrejme pohodlnejšie. Strava je celkom rôznorodá, hlavne na zaoceánskej lodi bolo vždy z čoho vyberať, pretože sa varili extra jedlá typické pre európsku, indickú a filipínsku kuchyňu. Vždy bola aj nejaká vegetariánska alternatíva a dezerty. Často sa varili polotovary, ale v ponuke bolo aj veľa zeleniny. A ak som si napriek všetkému nevedela vybrať z ponúkaného vareného jedla, mohla som si zobrať obyčajnú žemľu so syrom či s džemom. Po pár týždňoch sa však jedlá opakovali a mierne sa mi zunovali.

    Aké máš plány do budúcna, chcela by si ísť ešte na loď?
    Zatiaľ nemám konkrétne plány, no na loď by som určite išla znovu. Čo sa týka lodí, existujú dva typy ľudí – buď sa zamilujete na prvý pohľad, alebo po prvom kontrakte lode už nikdy viac nechcete vidieť. Ja patrím k tej prvej skupine.

    Čo by si odkázala našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
    Neváhajte zbytočne. A keď vám z Concordie zavolajú, že pre vás majú ponuku, tak určite berte, aj keď by ste sa mali nalodiť ešte v ten istý deň. Tak to bolo u mňa pri prvom kontrakte, a doteraz neľutujem, že som išla. Práca na lodi je síce náročná, ale určite stojí za to.

    jokelova-001 large
    jokelova-004 large
    jokelova-003 large
    jokelova-002 large
    jokelova-005 large

  • Jasenčáková Eva

    15/05/2015
    Chcela by som sa Ťa spýtať, prečo si chcela ísť na loď?
    K práci na lodi ma priviedla vidina lepšieho finančného príjmu. No už pri prvej skúsenosti som prišla na to, že to nebude také ľahké, nakoľko znalosť cudzieho jazyka bolo nutná. Tak som začala svoje znalosti zdokonaľovať. Vyplatilo sa. Vďaka agentúre CONCORDIA som mohla vycestovať za prácou v zahraničí a začať zarábať peniaze.

    Čo si očakávala od lode? Splnili sa Ti očakávania?
    Keďže som ešte na lodi nepracovala, moje očakávania nemali konkrétnu podobu. Prvé pocity na lodi boli zmiešané. Mala som pocit, že takéto veľké množstvo nových informácií nie je možné prijať v takom krátkom čase. Každodenné pracovné povinnosti sa striedali s chvíľkami rýchlo ubiehajúceho voľna, ktoré som maximálne využila spoznávaním zaujímavých, a zároveň tak rozdielnych krajín sveta. Práca na lodi mi priniesla možnosť zakotviť v prístavoch turisticky atraktívnych miest, ktoré by som inak určite v mojom živote nenavštívila.

    Čo berieš ako najväčšie pozitívum, teda čo Ti loď vniesla do života a čo naopak je negatívom, ktoré by si rada zmenila, ak by to bolo v Tvojich silách?
    Zdokonalenie sa v cudzom jazyku beriem ako moje najväčšie pozitívum, čo mi loď vniesla do života. Samozrejme, že by som klamala, keby som medzi pozitíva nezaradila možnosť slušného zárobku a v neposlednom rade aj spoznanie nových ľudí rozličných národností a krajín sveta. Naopak za negatívum považujem dlhodobé odlúčenie od rodiny a priateľov, ako aj od normálneho života na pevnine.

    Ktorý kontrakt na lodi Ťa čaká?
    Môj prvý kontrakt bol na zaoceánskej lodi MS ASTOR spoločnosti TRANSOCEANS TOURS. V tomto čase sa plavím so švajčiarskou spoločnosťou AROSA na riečnych lodiach striedavo na Dunaji a na Rhone naprieč Francúzskom.

    Môžeš mi, prosím, stručne opísať Tvoj deň na lodi?
    Myslím si, že neprezradím nič nové, keď poviem, že na lodi je to zaujímavé, že vlastne každý deň je pracovný. Začínam ho raňajkami a nástupom do práce. Doobeda vo funkcii chyžná – Cabin Stewardess si splním všetky moje pracovné povinnosti, ktoré mi boli pridelené. Nasleduje obed a po obede pokračujem v práci. Potom prichádza na rad voľno, ktoré využijem podľa chuti a nálady. Po oddychu sa opäť venujem pracovnej činnosti až do ukončenia pracovnej doby. A nakoniec nastupuje na rad dlho očakávané voľno až do rána nasledujúceho, ako ináč, pracovného dňa.

    Čo by si odkázala našim klientom?
    Nechcem tu niekomu vnucovať nejaké moje múdre slová. Ale predsa by som Vašim klientom niečo odkázala. Práca na lodi si vyžaduje poriadny kus odvahy, fyzických síl, veľký kus sebazaprenia, bojovnosti a kúsoček šťastia.

    jasencakova 02 large
    jasencakova 01 large

  • Dernerová Marta

    15/05/2015

    Čo Vám loď do života priniesla? Čo pokladáte za pozitívum práce na lodi?
    Od svojich 19-tich rokov som pracovala už na 5-tich lodiach. Zo začiatku to pre mňa nebolo jednoduché. Ale práve tento odlišný „letný“ (na lode chodím iba počas školských prázdnin) spôsob života mi dal okrem úžasného zlepšenia sa v angličtine aj pocit zodpovednosti za mnou odvedenú prácu a prekonávanie samej seba. Pocit finančnej slobody a nezávislosti. Videla som miesta v Európe, kam by som sa normálne nedostala. Spoznala som mnoho nových ľudí a našla veľa kamarátov. Zistila som, že ak si človek myslí, že už je vyčerpaný a už nevládze, tak ešte stále vládze ak musí :o). V housekeepingu som sa naučila dosť dobre upratovať, čo si teraz cenia moji spolubývajúci a hádam to ocení môj budúci manžel :o). V bare a reštaurácii som sa naučila, že nohy raz prestanú bolieť aj napriek tomu, že máte pocit nekonečnej bolesti :o). A jasné že peniaze. Po niekoľkých skúsenostiach s rôznymi prácami a brigádami som tento spôsob zárobku našla ako mne najviac vyhovujúci, nakoľko som študentkou dennej formy štúdia Vš. Síce z toho pre mňa vyplýva, že nemám typické leto plné oddychu a leňošenia, ale stojí to za to. Ku koncu kontraktu sa vždy smejem, že si idem odýchnuť zasa späť k štúdiu. Najlepšie je, že na lodi človek nemá skoro žiadne výdavky bez toho, aby sa nejako veľmi obmedzoval. Výplata ide pekne do banky na Slovensko a na nejaké nákupy či drink peniažky vychádzajú z tringeltov.

    Ako na Vás pôsobí medzinárodný kolektív? Dokážete stále pracovať na zdokonaľovaní sa v jazyku?
    Doteraz som pracovala len v medzinárodnom tíme. Stane sa, že niekde je viac slovákov pokope a logicky z toho vychádza, že voľný čas trávia zväčša spolu. Ja som si našla veľmi veľa známych a o niektorých ľuďoch môžem hovoriť aj ako o kamarátoch, s ktorými som dodnes v kontakte. Beriem to ako veľmi zaujímavú skúsenosť v poznávaní iných národností, poprípade iných (veľakrát) odlišných kultúr.
    Anglický jazyk som sa v škole učila približne od svojich siedmych rokov a v 19-tich som mala pocit, že mám angličtinu celkom slušnú. „Prebudila“ ma realita na lodi, keď som musela komunikovať s kolegmi o veciach týkajúcich sa práce, kedy mi už vedomosti typu: „Where is the train station please“, veľmi nepomohli. Hneď po prvom kontrakte som si uvedomila, že čo sa týka anglického jazyka, som sa zlepšila hlavne v schopnosti vysvetliť inými slovami, čo chcem povedať, ak mi v tom momente nenapadne to správne odborné slovíčko. Môžem povedať, že každým kontraktom sa v angličtine zlepšujem. Je to hlavne tým, že okrem komunikácie s pasažiermi aj členovia posádky spolu komunikujú v angličtine. A dokonca k dobru veci je, ak aj ľudia z tej istej krajiny medzi sebou počas pracovnej doby komunikujú v angličtine. Predchádza sa tým možným nedorozumeniam a je to aj fér, hlavne ak je v tíme väčšina ľudí z jednej krajiny a iba jeden z krajiny inej.

    Akých pasažierov mávate? Stala sa Vám nejaká vtipná príhoda s pasažierom? Doteraz som pracovala na lodiach len s anglicky hovoriacimi pasažiermi, teda s američanmi a angličanmi. Mala som s nimi len príjemné skúsenosti. Veľakrát sa stalo, že v menších mestečkách sme sa stretli niekde vonku v bare a naša komunikácia nebola obmedzená len na prácu. Je známe, že zo Slovenska emigrovalo veľa ľudí za „veľkú mláku“ a stávalo sa, že priamo oni, alebo ich potomkovia hovoriaci po slovensky sa objavili na lodi. Ak takáto situácia nastala, vždy nás na to niekto upozornil kvôli tomu, aby sme si ako posádka dávali pozor na to, čo hovoríme. Nestalo sa to konkrétne mne, ale jednému kolegovi, že emigrovaný Slovák bol práve pri ňom, keď nahlas rozmýšľaľ kto to asi tak z nich môže byť. Stál priamo oproti nemu a s úsmevom na tvári v slovenčine odpovedal, že je to on. Bolo to úsmevné hlavne preto, že kolega sa mierne zahanbil.

    Mohli by ste nám opísať Vaše bývanie na lodi a ako trávite voľný čas?
    Ja som si vyskúšala bývanie na kabíne sama, s jedným a aj s dvoma spolubývajúcimi. Myslím, že optimálne bolo, keď som bývala na izbe so spolubývajúcou, nakoľko som spoločenská. Kabíny sú dosť malé. Ak sme boli obidve na izbe (čo sa nestávalo často z dôvodu odlišného pracovného času) smiali sme sa, že ak sa jedna z nás pohybuje v priestore, tak druhá musí byť v posteli :o). V každej kabíne je štandardne televízor, kúpelňa a WC. Nábytok je dobre rozmiestnený a na dané pomery je tam celkom dosť odkladacieho priestoru. Príjemná je spoločná miestnosť pre posádku, tzv. Crew mess. Odohrávajú sa tam párty, dá sa tam pozrieť film a porozprávať sa.
    Voľný čas :o) :o) :o). No tak to záleží od toho, aký je plán plavenia sa a v akom departmente človek pracuje. Každopádne vždy ak je možnosť, tak sa snažím vyraziť do mesta a vidieť niečo z krajín, cez ktoré prechádzame. Niekedy je aj možnosť zúčastniť sa výletov, ktoré absolvujú pasažieri, ak je to v mojom voľnom čase. Na každej lodi, čo som zatiaľ bola, sme mali ako posádka povolený čas, kedy sme mohli ísť do sauny, jacusi alebo fitnesscentra na palube. Najviac voľného času som ale asi trávila už v spomínanom crew mess alebo niekde vonku s kamarátmi.

    Ako vyzerá Váš pracovný deň? Dá sa práca na lodi zvládnuť, keď ju vykonávate niekoľko mesiacov v roku?
    Zvládať pracovné tempo bolo pre mňa zo začiatku náročné, ale zo skúsenosti viem, že telo si dokáže zvyknúť takmer na všetko. Robilo mi problémy skoré vstávanie. No zvykla som si na to už natoľko, že už ani doma nevyspávam. Ako časníčka v reštaurácii som vstávala takmer stále okolo šiestej a o pol siedmej sme začínali. Pol hodinku sme mali na pripravenie raňajok, ktoré začínali o siedmej a trvali do pol deviatej. Potom sme nastierali stoly na obed. Prestávku medzi raňajkami a obedom sme mali asi hodinku. Potom bol znova check-in na obed. Polhodina určená na prípravu krčahov s vodou na stoly, masla, pripravenie bufetu (ak je obed v štýle bufetu)...Ono je to na každej lodi trocha iné. Niekde je čisto bufetový obed, alebo šalátový bufet a servírované hlavné jedlo a dezert. Po servise a nastieraní stolov na večeru vychádza trocha dlhšia pauza 3-4 hodinky. A večer znova check-in (polhodina pred servisom). Dve hodiny servis a cca do desiatej večer príprava reštaurácie na raňajky. A či sa to dá zvládnuť??? No jasné že sa dá!!! Všetko sa dá, ak človek chce. Ak má túto prácu rád a je dostatočne motivovaný, tak určite :o)

    Čo Vás motivuje, aby ste túto prácu zvládli?
    Už spomínané prekonávanie samej seba. Vždy sa rada učím niečo nové a všetko sa snažím robiť najlepšie ako viem. Riadim sa heslom: „Radšej sa desaťkrát opýtaj, ako niečo pokaz!!!“ Či už to bola práca v housekeepingu, reštaurácii alebo v bare. Baví ma práca s ľuďmi a hlavne taká práca, pri ktorej cítim spätnú odozvu. Uznanie a pochvala, či už od šéfa alebo pasažierov je pre mňa veľmi napĺňujúce. A samozrejme v neposlednom rade sú to peniaze :o).

    Čo by ste odkázali našim klientom, ktorí by prácu na lodi chceli vyskúšať?
    Ak si chcete vyskúšať zaujímavú prácu, byť každý deň v inom meste, zlepšiť ovládanie cudzieho jazyka, vyskúšať trocha netradičný spôsob života, spoznať veľa nových ľudí, nabrať hodnotné skúsenosti do života a slušne si zarobiť, tak hor sa do toho :o)

    dernerova 004 large
    dernerova 003 large
    dernerova 001 large
    dernerova 002 large

  • Brija Peter

    06/05/2015

    Kedy si sa vrátil z lode? Ktorý to bol pre Teba kontrakt? Na akej lodi si bol teraz a predtým?
    Druhý kontrakt na MS Maxim Gorkiy. Vrátil som sa 27. 11. 2004.

    Páčilo sa ti na lodi? Prečo si chcel ísť na loď?
    Bolo veľmi pekne. Som bol sestrou motivovaný. Chcel som spoznávať nových ľudí, svet vidieť a mať dobrý JOB. Taký super štart do života!!!

    Boli Tvoje očakávania také isté ako realita alebo horšie/lepšie???
    Bolo mi reálne vysvetlené, čo ma čaká, v agency. Takže nič zvláštne som neočakával.

    Čo si robil na lodi? Koľko hodín denne si robil? Môžeš popísať stručne ako prebiehal Tvoj deň?
    V roku 2003 som bol čašník v bare. Cca 8 hodín, ale podarilo sa mi robiť aj 2 hodiny denne. Tento rok 2004 som bol Bartender, práca cca 7-9 hodín. Moja práca: staral som sa o chod baru, príprava nápojov.

    Čo by si zmenil na lodi, ak by to bolo v Tvojej moci???
    Mohla by byť mladšia alebo som sa ja mohol skôr narodiť. Radšej by som tam menil ľudí, sem tam bola cítiť závisť.

    Čo Ti loď dala?
    Spoznal som super ľudí. Nabral som nové skúsenosti. Zdokonalil som sa v jazyku. A viem, že keď som tam už raz bol, tak teraz mám veľké šance pracovať skoro všade. Prax je dôležitá.

    Aké máš plány do budúcna?
    Pracovať, zdokonaľovať sa , niekam to dotiahnuť. „Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“

    Čo by si odkázal našim klientom, ktorí si práve tieto riadky prečítali?
    V prvom rade nebáť sa. A pýtať sa na všetko, aj keď dvakrát.

    Aká bola Tvoja kabína, strava?
    Kabína bola po rekonštrukcii, takže bola pekná, čistá. Akurát bola trochu zima. Nebol tam regulátor klimatizácie.

  • Biskup Michal

    06/05/2015

    Prečo si chcel ísť na loď?
    Jednoducho som po tom veľmi túžil, bola to práca o ktorej som sníval. 4 mesiace som si šetril 20000 SK (664 €), aby som mohol ísť na loď. Už predtým som bol v Nemecku, takže som sa na loď psychicky, fyzicky a aj jazykovo pripravil. Skrátka som si povedal vyjde - vyjde, nevyjde - vrátim sa domov, ale budem šťastný, že som sa o to aspoň pokúsil.

    Páčilo sa Ti na lodi?
    Prvý kontrakt na lodi sa mi páčil. Nebolo to všetko prechádzka ružovou záhradou, na západe Vám totiž nikto zadarmo nič nedá. Pamätám si dni pekné, kedy sme stáli niekde v nádhernom prístave, meste alebo krajine. Ale aj dni, kedy som nemohol ísť, len robiť, jesť a spať.

    Čo sa Ti nepáčilo na lodi?
    Nepáčilo sa mi hlavne to, že na lodi sa nerozlišovalo medzi napr. stredou a nedeľou. Jednoducho sme tam makali a to myslím vážne. Je to namáhavá práca, ale myslím, že keď už niekto robil čašníka a vie jazyk, tak nemá problém.

    Čo by si zmenil na lodi, keby to bolo v Tvojej moci?
    Zvýšil by som mzdy a zrušil by som Trinkgeld inklusive na našej lodi. Lebo niektorí hostia nám na konci plavby vôbec nič nedali, povedali dovidenia a to bolo všetko. A ešte by som dal trocha viac voľného času.

    Ktoré miesta si navštívil?
    Bol som vo všetkých krajinách Európy, na Islande, v Rusku, Ukrajine, Turecku, Maroku, na Kanárskych ostrovoch. Ale najviac zo všetkého sa mi páčilo v Karibiku, na ostrovoch ako Dominica, Guadalupe, Martinigue, Barbados, Grenada atď.

    Ako vyzeral Tvoj pracovný deň?
    Ráno som vstával o 5:30 alebo 6:30, podľa toho, či sme boli v prístave alebo nie. Potom raňajky do 9. Nastretie pre obed. Obed bol od 12:00 -14:00. Znova nastretie na večeru. Potom nasledoval čaj (Teatime), ale to som nerobil každý deň, lebo sme sa striedali. A od 18:00 - 20:00 - večera prvé sedenie a 20:00 - 22:00 večera druhé sedenie. A znova nastretie príboru na raňajky.

    Čo by si odkázal našim klientom?
    Odkazujem všetkým, čo čítate, nebojte sa, skúste to a neoľutujete. Začiatky sú ťažké, ako všade, ale všetko sa dá zvládnuť.

    biskup 02 large
    biskup 01 large

  • Birošíková Zuzana

    06/05/2015

    Prečo si chcela ísť na loď
    Pred tým som 2 a pol roka pracovala v Nemecku, kde som popritom študovala. Vzhľadom k tomu, že mi moja finančná situácia nevyhovovala, som si hľadala niečo iné. Našla som si prácu na lodi, kde má človek možnosť finančne si pomôcť a viac ušetriť, pretože máte minimálne náklady. Ale máte aj možnosť spoznať iné zaujmavé krajiny. Dôvodov je viac prečo to vyskúšať.

    Čo sa ti páčilo na lodi?
    Prvý dojem z lode bol hrozný, pripadala som si ako v labyrinte. Prvá myšlienka bola chcem ísť domov, ale človek musí byť trpezlivý. S pomocou kolegov a ľudí na lodi sa v krátkom čase dostanete “do koľají”.

    Čo by si zmenila na lodi, keby to bolo v tvojej moci?
    Ja osobne som s ničím problémy nemala. Možno po čase Vám príde všetko stereotypné. A asi by som zmenila organizáciu, pretože mi príde dosť chaotická.

    Ako vyzeral tvoj deň?
    Zo začiatku to bolo ťažšie a chaotické. Časom si však vybudujete svoj denný režim. Pracovala som v "Captains club", kde som začínala o 9:30 do 14:00, potom som mala voľný čas pre seba do 17:30. Pracovný deň je u každého iný, podľa pracovného miesta.

    Ktoré miesta si navštívila?
    Myslím, že pár štátov, kde som nebola, ešte existuje. Na kontinentoch všetky okrem Severnej Ameriky. Na tom sa už pracuje.

    Čo Ti loď dala?
    Možnosť vidieť kus sveta a vytvoriť si vlastný obraz o svete. Množstvo priateľstiev s ľuďmi, s ktorými som neustále v kontakte.

    Čo by si odkázala našim klientom?
    Aby to jednoznačne vyskúšali, ak majú záujem a neviete sa rozhodnúť. Každý si musí vytvoriť svoj obraz, pretože nie každý môže byť spokojný. Na začiatku to určite nie je jednoduché, ale všetko sa dá zvládnuť. 

Trusted partners


Spoločnosť

  • Kontakt
  • Kariéra
  • Náš Team
  • Protikorupčná politika
  • Charita
  • Podnety

SLužby

  • Práca na slovensku
  • Práca v zahraničí
  • Hot Jobs
  • Vytvor si svoj profil
  • Prihlásenie na konkurz
  • FAQ

Technológie

  • Startup
  • Blockchain
  • Software
  • Technologies
  • Websites
  • Marketing

Prihláste sa

Môj VIP účet v CONCORDII
Na to aby ste sa mohli registrovať, musíte mať povolené cookies.

COPYRIGHT © 2000-2020 CONCORDIA Agency, s.r.o. All Rights Reserved