Fascinujúca a dych berúca Aurora Borealis, ľudovo známa ako Polárna Žiara :).

Polárne svetlá, obyčajne známe aj ako severné svetlá, sa vyskytujú v dôsledku slnečnej aktivity. Keď sa slnečný vietor blíži k Zemi, stretáva sa s jej magnetickým poľom. V ionosfére sa ióny slnečného vetra zrážajú s atómami kyslíka a dusíka zo zemskej atmosféry. Táto interakcia/energia je viditeľná a počas týchto zrážok spôsobí okolo pólov farebné žiariace aureoly - polárnu žiaru.

Keďže sa polárna žiara na našej planéte objavuje odjakživa, kolovalo o nej množstvo legiend a mýtov.
Inuiti ju v minulosti považovali za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú úzky most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe bola považovaná za dych hrdinských bojovníkov. Niekde k nej prechovávali posvätnú úctu a inde ju považovali za predzvesť moru, vojny či smrti.

Mihotavé zelenožlté svetlo, ktoré sa z maličkej bodky dokáže v priebehu chvíľky rozliať po celej oblohe. Vytvára rôzne obrazce, preskupuje sa a mení farby. A tak obloha srší rôznymi odtieňmi, od najčastejšieho zeleného po biely, ružový, červený, fialový či modrý.
Od čoho teda výsledný farebný efekt závisí? Od množstva atmosférických plynov, ktoré sa zrážajú a samotný svetelný efekt produkujú. Viac kyslíka znamená zelenú až červenú polárnu žiaru, viac dusíka zas vytvára modrý efekt a hélium fialový. Najčastejšou farbou polárnej žiary je však zelenožltý odtieň, ktorý produkujú molekuly kyslíka.

Jedno je isté. Polárne svetlá sú magickým pohľadom. Vznášajú sa na oblohe a vyskakujú kdekoľvek a akokoľvek chcú. A niekedy aj tancujú! :) Nebudete veriť vlastným očiam! Nie je nič krajšie ako pohľad na ne, ako tancujú na oblohe.
Pri krásach polárnych svetiel samozrejme platí: Čím viac na sever, tým je to veľkolepejšie!

Ak sa Vám raz podarí tento jedinečný úkaz vidieť, získate zážitok na celý život. A pri každej spomienke na tú nádheru, budete mať zimomriavky...
Kvôli tomu sa predsa oplatí vyraziť na severnú plavbu ;)

Zaujímavé fakty:

• Aurora Borealis => dostala svoje pomenovanie podľa starorímskej bohyne úsvitu Aurory a podľa gréckeho boha Borea, ktorý vládol severnému vetru.
• Medzinárodná vesmírna stanica dokáže medzi polárne svetlo „prechádzať“. Takže ak vlastníte zlaté tehličky, vyrazte do vesmíru a pozrite si toto nebeské predstavenie poriadne zblízka. :)
• Optická vzdialenosť je len ilúziou, polárne svetlo sa vznáša takmer 100 km nad našou planétou.
• Každá krása si vyžaduje svoju daň. V prípade silného slnečného vetra je polárna žiara síce jasnejšia, avšak môže sa stať, že jej výskyt ochromí napríklad rádiový signál či spôsobí výpadky elektrického prúdu.
• Nie je exkluzívnym úkazom len na našej planéte. Prípadní obyvatelia Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu sa pohľadom na ňu môžu kochať taktiež a rovnako ako na Zemi, aj na týchto planétach sa vyskytuje v oblasti ich magnetických pólov.
• Aj polárna žiara má svoje „zvukové pozadie (hoci ide o pomerne ojedinelý moment). To je zložené prevažne z rôznych praskaní či statických zvukov a najčastejšie je možno „hlas žiary“ počuť počas bezveterných nocí.
• Spektrum pestrých farieb oblohy si môžu vychutnať aj obyvatelia na južnej pologuli. Tento fenomén sa nazýva Aurora Australis. Tento jav je najlepšie viditeľný na zemepisnej šírke medzi 67 ° a 70 °.